LUHAČOVICE 7. apríla – V apríli prevažuje spomedzi alergénov na Slovensku peľ stromov, ktorého intenzita je v súčasnom mesiaci maximálna. Presnejšie je to breza, kedy je vrchol jej sezóny, jaseň, dub, hrab, buk, javor, orech a brest.
V máji býva vysoká intenzita peľu tráv, vtedy býva začiatok ich hlavnej sezóny, objavujú sa alergie na skorocel, šťaveľ a repku. Spomedzi stromov to býva borovica a smrek, dodala spoločnosť. V júni býva maximálna intenzita peľu trávy, kedy je vrchol jej sezóny obilnín, najmä ražu, a žihľavy aj bazy čiernej, doplnila firma. Dodala, že zo stromov to býva lipa.
Alergik by mal pravidelne sledovať situáciu pre jeho región, napríklad na webovej stránke Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorý zverejňuje týždenné peľové spravodajstvo. „Ak kvitne váš alergén, obmedzte pobyt vonku,“ odporučila riaditeľ spoločnosti Vincentka Jan Šumšal.
#vlozeny_clanok_17988_sirka#V meste je najvyššia koncentrácia peľu medzi piatou hodinou poobede a desiatou hodinou večer, upozornila firma. Doplnila, že na vidieku, respektíve v prírode je to medzi piatou hodinou ráno a desiatou hodinou doobeda. Najmenej peľu v meste je skoro ráno, od štvrtej do šiestej hodiny, na vidieku či v prírode je to po západe slnka. Od toho sa odvíja, kedy by mali alergici tráviť čas vonku a otvárať okná. Najlepšie je vyvetrať nárazovo ihneď po daždi, keď voda peľové zrnká zrazí k zemi a vzduch je na krátky čas takmer čistý.
Ľudia s alergickou nádchou by mali nosiť kvalitné slnečné okuliare, ktoré priliehajú k tvári. „Fyzicky zabránia peľu dopadať na spojivky a dráždiť oči k slzeniu,“ vysvetlil. Po príchode domov sa treba vyzliecť v predsieni, dať oblečenie do práčky a osprchovať sa vrátane umytia vlasov, kde sa peľ drží najviac. Treba tiež častejšie než zvyčajne vymieňať posteľnú bielizeň a vyhnúť sa jej sušeniu vonku na priamom vzduchu počas vrcholu kvitnutia, odporučil Šumšal.
Alergická nádcha, odborne polinóza, je komplexný zápalový proces. Príznaky sa objavia hneď po kontakte s peľom alebo prachom. Je to výsledkom precitlivenosti imunitného systému. „Keď sa peľové zrnko dostane na sliznicu nosa alebo očnú spojivku, telo ho vyhodnotí ako nepriateľa,“ vysvetlil Šumšal. Proces má tri fázy. Najskôr je senzibilizácia, pri prvom kontakte s alergénom si telo vytvorí protilátky typu imunoglobulín E. Druhá je aktivácia, pri ďalšom kontakte sa uvedené protilátky naviažu na žírne bunky, odborne mastocyty. Tretie je vylúčenie látky histamín, bunky prasknú a uvoľnia ho, to spôsobí okamžité roztiahnutie ciev, respektíve opuch nosa, dráždenie nervových zakončení, ktoré vyvoláva svrbenie a kýchanie a zvýšenú tvorbu sĺz. Kýchanie je opakované, niekedy aj päť- až desaťkrát za sebou. Z nosa tečie úplne priehľadný hlien podobný vode. Svrbenie vo vnútri nosa, na podnebí úst aj vo zvukovodoch je hlavným znakom alergie. Riaditeľ Jan Šumšal zdôraznil, že oči sú v uvedenom procese dôležité. „Histamín spôsobuje, že cievy v oku presakujú tekutinu, čo vedie k opuchu a neustálemu slzeniu. Slzy sa snažia peľ vyplaviť, no pri jeho vysokej koncentrácii v ovzduší je tento boj pre oko vyčerpávajúci,“ vysvetlil. Oči sú červené, opuchnuté, svrbia a pália. Je v nich pocit piesku, a človek má nutkanie si ich neustále pretierať, čo stav zhoršuje, upozornil a dodal: „Radšej ich vypláchnite čistou vodou alebo priložte studený obklad navlhčený vo Vincentke,“ odporučila. Dodala, že príznakom je aj únava, ale telo nebojuje so zvýšenou teplotou.
Mnohí alergici robia chybu, že sa spoliehajú výhradne na tabletky alebo liečivé spreje z lekárne. „Predstavte si sliznicu nosa pokrytú vrstvou peľu a hustého hlienu. Ak na takýto povrch nastriekate liečivý sprej s antihistaminikom alebo kortikosteroidom, liečivo sa cez bariéru hlienu k receptorom na sliznici jednoducho nedostane,“ vysvetlil riaditeľ. Doplnenie liečby minerálnou vodou a prípravkom z nej považuje za najprirodzenejšiu cestu, ako prežiť peľovú sezónu bez obmedzení.
