V expozícii košického MarathonPointu nájdete pár maratónskych topánok, ktoré na prvý pohľad pôsobia nenápadne. V porovnaní s dnešnými ultramodernými modelmi vyzerajú takmer archaicky. Pri pohľade zblízka však odhalia oveľa viac. Meno, dosiahnutý výkon, podpis majiteľa a dokonca aj malé kreslené postavičky, ktoré na ne vlastnoručne namaľoval.
Patrili Takeshimu So, víťazovi Medzinárodného maratónu mieru z roku 1976. Práve tento rok si Košice pripomínajú 50 rokov od jeho triumfu.
Keď Takeshi So v roku 1976 pricestoval do Košíc, Japonsko už dávno nebolo v atletickom svete exotickou krajinou. Tradícia vytrvalostného behu tam mala pevné korene a postupne vznikal systém, ktorý dodnes patrí k najpozoruhodnejším na svete.
Japonský maratón totiž nikdy nestál iba na jednotlivých šampiónoch. Jeho sila vyrástla zo širokej základne – zo školských a univerzitných družstiev, firemných tímov a predovšetkým z fenoménu ekidenov. Cestné štafety sú v Japonsku športovým fenoménom, ktorý každoročne sledujú pri televíznych obrazovkách milióny fanúšikov.
Práve ekideny sú jedným z miest, kde sa formujú budúci špičkoví vytrvalci. Prinášajú kombináciu výkonu, disciplíny, tímového ducha a obrovskej konkurencie. Takeshi So patril ku generácii japonských bežcov, ktorá túto tradíciu začala výraznejšie prenášať aj na veľké svetové maratóny.
Jeho košické víťazstvo bolo jedným z významných momentov jeho kariéry. Tá neskôr vyvrcholila osobným rekordom 2:08:55 a štvrtým miestom na olympijských hrách v Los Angeles v roku 1984.
Ani po skončení aktívnej kariéry sa So od atletiky nevzdialil. Pôsobil ako tréner a funkcionár Japonskej atletickej federácie. Jeho príbeh tak pokračoval aj za hranicou samotných pretekov.
To, čo robí japonský maratón výnimočným, však nie sú iba veľké mená. Je to predovšetkým šírka výkonnosti.
Za symbolický míľnik možno považovať začiatok roka 2020, keď sa Japonsko zaradilo medzi krajiny, ktoré mali už stovku bežcov schopných počas kariéry prekonať hranicu 2:10. Aj v ďalších rokoch japonský vytrvalostný beh potvrdzoval, že jeho sila spočíva vo veľkej základni kvalitných maratóncov, nielen v jednotlivcoch.
Podobnú tradíciu si postupne vybudovali aj japonské ženy.
Japonský vytrvalostný príbeh má dnes navyše zaujímavú slovenskú stopu. Anna Švrček, dcéra slovenského vedca, sa narodila a športovo vyrastá v Japonsku. Práve tamojšie prostredie vytrvalostného behu formuje jej športový rast a vytvára priestor na ďalší progres.
Keď si teda v Košiciach pripomíname päťdesiate výročie víťazstva Takeshiho So, nejde iba o spomienku na jedného šampióna.
Je to pripomienka momentu, keď sa do histórie najstaršieho maratónu v Európe výrazne zapísala krajina, ktorá sa postupne vypracovala medzi svetové vytrvalostné veľmoci.
A tento príbeh má v Košiciach dodnes svoju hmatateľnú podobu.
Sú ňou maratónske topánky, v ktorých Takeshi So pred polstoročím vyhral MMM. Topánky, ktoré si sám podpísal a vtipne vyzdobil kresbičkami a ktoré napokon daroval košickým organizátorom.
Po päťdesiatich rokoch tak stále rozprávajú príbeh jedného víťazstva, jednej maratónskej generácie a krajiny, ktorá si z vytrvalostného behu vytvorila jednu zo svojich športových tradícií.
