Pochádzate zo známej športovej rodiny. Aká bola vaša cesta k pravidelnému športovaniu?
Ktorý šport ste si v detskom veku vyskúšali ako prvý a prečo ste zostali verná práve rýchlostnej kanoistike?
Čo sa Vám na rýchlostnej kanoistike najviac páčilo?
Na ktorý športový výsledok ste najviac pyšná?
Mala som obdobie, keď som sa chcela venovať rehabilitácii, nakoniec vyhrala imunológia. Pri výbere témy na PhD prácu som ju konzultovala s mojimi učiteľmi v odbore – s prof. MUDr. Lászlóm Kovácsom, DrSc. a prof. Ing. Miroslavom Ferenčikom, DrSc. a navrhla som, že sa chcem venovať poruchám imunity.
Vďaka svojej špecializácii ste sa zúčastnili na troch olympiádach. Čím Vás tieto olympijské misie obohatili?
Zaoberáte sa problematikou zníženej imunity, ktorá je v súčasnom športe veľmi vážnou témou. Prečo je to tak? Súvisí to s dobou, v ktorej žijeme?
Športovci majú oproti bežnej populácii výhodu. Keďže pri záťaži vylučujú endorfíny, majú zvýšenú toleranciu na bolestivé podnety. Lepšie znášajú bolesť, sú proti nej odolnejší. Táto vlastnosť je v živote často výhodná, ale pri chorobe a pri trénovaní sa niekedy môže stať veľkou nevýhodou a môže sa obrátiť proti nám. Preto by mali športovci počúvať signály svojho tela a aj pri ľahších náznakoch poskytnúť organizmu dostatočný čas na regeneráciu. V prípade prehnanej záťaže pri ochorení, keď je organizmus oslabený, sa môže dostať do stavu, z ktorého sa bude zotavovať ďalšie dni, týždne, ale aj mesiace.
#vlozeny_clanok_13765_sirka#Spúšťačom astmy u mnohých športovcov je pravidelný tvrdý tréning, neuveriteľná drina počas prípravy. Sú to problémy s dýchaním, ktoré človek získa pri veľkej námahe? Dá sa s tým v súčasnosti nejako účinne bojovať?
U viac ako polovice pacientov je hlavným spúšťačom záchvatov bronchiálnej astmy alergické ochorenie, ale veľmi často môže byť jediným spúšťačom fyzická záťaž, čo sa charakterizuje ako tzv. námahou vyvolaná astma. Bola diagnostikovaná približne u 10-15% športovcov na OH a ZOH. Na vzniku záchvatov sa podieľa hyperventilácia pri námahe (t. j. zrýchlené dýchanie) s následným ohrievaním a zvlhčovaním vdychovaného vzduchu a s následným zvýšeným vyplavovaním zápalových mediátorov (t. j. látok spôsobujúcich zápal v dýchacích cestách). To spôsobuje stiahnutie dýchacieho svalstva s opuchom dýchacích ciest, čo je príčinou záchvatu dusivého kašľa s pocitom dychovej tiesne a až počuteľným piskotom.
Čo sa týka športovcov v zime, napríklad u bežcov na lyžiach je chlad jedným z vyvolávajúcich faktorov astmy. Mrazivý vzduch spúšťa astmatický kašeľ a zhoršuje astmu. Najväčšie zastúpenie má však alergická astma. Nepríjemná spolupráca alergie a astmy sa rozbehne počnúc prvým jarným slniečkom, keď stromy začnú pučať a kvitnúť. Najhoršie to je počas suchších a veterných dní, keď šíreniu peľov nič nebráni. U ľudí s alergickou nádchou sa vyskytuje astma častejšie a je aj horšie kontrolovateľná. Preto si treba uvedomiť, že účinná liečba alergickej nádchy zvyčajne znižuje frekvenciu ťažkých astmatických záchvatov a pomáha k lepšej funkcii pľúc. Najúčinnejšia liečba alergickej nádchy sa opiera o kombináciu udržiavania čo najčistejšieho nosa (napríklad pravidelným preplachovaním sprejmi z morskej vody alebo vincentkou), podávaním antihistaminík, aplikáciou lokálnych kortikosteroidov do nosa a pomocou špecifickej alergénovej imunoterapie.
Bežný astmatik má predsa dosť veľké problémy s dýchaním pri rýchlejšej chôdzi, nie to ešte pri rýchlom behu. Sú Nóri, Švédi, Fíni ďalej v lekárskom výskume a vývoji ako ostatné krajiny? Čím si ako odborníčka vysvetľujete fakt, že ich astmatici už dlhé roky pravidelne nosia medaily zo svetových šampionátov a olympijských hier práve vo vytrvalostných športoch?
Cieľom každého lekára pri liečbe astmy je zachovanie absolútnej kvality života pacienta. V tomto prípade to znamená, že správne liečený astmatický pacient má byť schopný vyrovnať sa, aj pokiaľ ide o fyzickú námahu, ostatným. Medzi pacientmi liečenými na bronchiálnu astmu je aj niekoľko vrcholových športovcov, ktorí dosahujú fantastické výsledky.
Napríklad americký plavec Mark Spitz vyhral sedemkrát olympijské zlato, španielsky cyklista Miguel Indurain, štyri roky po sebe víťaz Tour de France, šliapal do pedálov nielen s vetrom, ale aj s astmou opreteky. Astmatička Alison Streeterová, ktorej meno nájdeme niekoľkokrát v Guinnessovej knihe rekordov, preplávala už 43. raz kanál La Manche. Ako dieťa pritom trpela veľmi vážnou formou astmy, tú má však dnes pod kontrolou. Astmatička je aj bývalá tenisová jednotka Justine Heninová. Nepredbehnuteľná astmatička je Paula Redcliffová, držiteľka svetového rekordu v ženskom maratóne s časom 2:15:25. Zároveň je držiteľkou štyroch z piatich najrýchlejších časov v histórii. Mogens Jensen, dánsky astmatik, si v roku 2007 splnil sen, keď sa mu podarilo vyliezť na Mount Everest. Prekonal tak nielen seba, ale aj svoje problémy s astmou, ktoré sa pri studenom vzduchu zvyknú zhoršovať. A mohli by sme menovať ešte množstvo ďalších svetových aj slovenských športovcov – medailistov na vrcholových športových podujatiach.
Rozšírenie alergií nie je dané len genetickými faktormi, ale najmä zmenami vonkajšieho prostredia a životného štýlu. Existujú dve základné hypotézy, ktoré hovoria o tom, ako vonkajšie prostredie ovplyvňuje výskyt alergií a opakovaných infekcií dýchacích ciest. V prvom rade sú to nové rizikové faktory, často označované ako „západný štýl života“. Patrí sem napríklad vplyv domáceho a pracovného prostredia, interiérov bytov a budov, kde trávime 95 percent svojho života, znečistenie vonkajšieho prostredia, aktívne aj pasívne fajčenie a výživové návyky. Na druhej strane k zvýšenej vnímavosti pre vznik alergického ochorenia a recidivujúcich infekcii dýchacích ciest vedie (podľa hygienickej hypotézy) aj absencia ochranných faktorov typických pre starší, tradičný životný štýl. Na nárast počtu alergických ochorení paradoxne vplýva aj vyššia sterilita domácností, menší počet detí v rodinách či prehnaná a neraz zbytočná hygiena. To všetko znižuje stimuláciu imunitného systému a tak spôsobuje nárast alergií. Dnes už vo svete prevláda názor, že pokiaľ deti vyrastajú v prostredí, kde prirodzene prichádzajú do kontaktu s alergénmi (to je prostredie typické pre hospodárske dvory – deti na dedinách), dostatočne sa stimuluje imunitná odpoveď a je zreteľný aj nižší výskyt alergií. Tiež nadmerná liečba antibiotikami nielenže pôsobí nepriaznivo na stimuláciu imunitného systému, ale narušuje aj bakteriálnu flóru v čreve, pričom črevná sliznica je jedným z najdôležitejších faktorov imunitného systému pri rozvoji alergie.
