Uvoľnený (pružný) členok, odbornejšie členkový kĺb je z hľadiska behu veľmi významným faktorom, ovplyvňujúcim, ako bude bežec schopný rýchlo bežať. Celá technika behu spočíva v pružnosti (uvoľnenosti) členka. Zároveň príliš uvoľnený členok so sebou prináša riziko asi najčastejšieho bežeckého zranenia, ktorým je vyvrtnutie.
V prípade „uvoľneného“ členka sa dostávame k ďalšiemu paradoxu behu. V prípade uvoľneného členka ide o to, že členok musíme mať pružný, aby bol schopný rýchlo reagovať na nerovnosti povrchu, zmeny smeru, nevhodný došľap, a zároveň bol dostatočne pevný v tom, aby sme nevhodným došľapom či rýchlou zmenou smeru nespôsobili vyvrtnutie členka. Jedným z nástrojov posilnenia a uvoľnenie členka je bežecká abeceda, rolovanie na rolleroch a tejping. Vo všetkých troch prípadoch sa jedná o aktívny proces, aj keď sa môže niekomu zdať, že pri tejpingu je to skôr proces pasívny, kedy hlavnú úlohu plní tejpovanie, ale to je omyl. Aj tejping je forma aktívneho posilňovania, v jeho prípade však veľmi záleží na jeho aplikovaní.
Členok – Členkový kĺb
Úrazy členka, ako už bolo vyššie uvedené, patria k najčastejším bežeckým zraneniam. Aj keď sa jedná o veľmi časté postihnutie, nevenujú mu bežci a bežkyne dostatočnú pozornosť. Možno to vyplýva aj z početnosti, pretože čím častejšie sa niečo v živote človeka vyskytuje, tým viac sa na to potom človek pozerá ako na niečo bežného, čo nie je nutné brať až tak vážne. Ak zraneniam členka nevenujeme potrebnú pozornosť, dosť často môžu znamenať koniec bežeckej kariéry, alebo športovej kariéry vôbec!
Výlet do anatómie
Členkový kĺb je tvorený distálnou – dolnou časťou tibie (holennej kosti). Tá je nosnou tkanív. Vnútorný členok tvorí práve tibia, vonkajší potom fibula (lýtková kosť). Tieto kosti sú spojené vo „vidlici“ tibiofibulárnou syndesnósou. To je síce pevné spojenie, ale pri chôdzi a behu je pružné. Ďalšiu kĺbovú plochu tvorí členková kosť tzv. Trochlea. Stabilitu členka zaisťuje väzivový aparát, ktorý tvorí kĺbové púzdro a postranné väzy. Na vnútornej strane je to deltový sval, ktorý je pomerne pevný, ale na vonkajšej strane dochádza dosť často k poškodeniu väzov (líg. Fibulotalare anterior, líg. Fibulocalcaneare), keďže tieto bývajú menej pevné a pri vyvrtnutí ľahko praskajú. Ich nedostatočným liečením vzniká nestabilita členka. Tá potom vedie k poškodeniu chrupaviek, čo sa prejavuje bolesťou, opakovanými zväčšenými náplňami kĺbu a následne obmedzením tréningovej a športovej činnosti.
Natiahnutie väzov
Najčastejšou diagnózou úrazu členka je vyvrtnutie. Dochádza k nemu nadmerným pohybom mimo os, čím vznikne tzv. natiahnutie väzov (nafúknutie). To je možné považovať za prvý stupeň, keď ešte nie je porušená vonkajšia štruktúra ani pevnosť väzu, ale dochádza k drobným (mikroskopickým) trhlinkám, ktoré sa zahoja jazvou.
Príznaky natiahnutia väzov
Opuch a bolestivosť vonkajšej strany členka, ktoré limitujú jeho pohyblivosť.
Liečba natiahnutia väzov
Predovšetkým je potrebné čo najskôr ukončiť beh alebo športovú činnosť, pri ktorej k natiahnutiu väzov došlo. Prikladať ľad na postihnutý kĺb, urobiť elastickú bandáž a umiestniť nohu do zvýšenej polohy. Od druhého dňa natierať Kostihojovou masťou. Zaťažovať je možné pri fixácii elastickým obväzom alebo pevnejším typom bandáže od 4. dňa, resp. po odpuchnutí.
