Organizmus pri fyzickej záťaži v letných teplotách čelí dvojitej záťaži. Musí zvládať samotný pohyb aj reguláciu telesnej teploty. Pri vysokých teplotách sa rozširujú cievy, zvyšuje sa potenie a telo stráca tekutiny aj minerály. Srdce tak pracuje intenzívnejšie, aby zabezpečilo dostatočné prekrvenie svalov a zároveň ochladzovanie organizmu.
„V horúčavách ide o kombináciu fyzickej a tepelnej záťaže, ktorá výrazne zvyšuje nároky na kardiovaskulárny systém. U citlivejších ľudí sa môžu objaviť poruchy rytmu, kolapsové stavy alebo akútne zhoršenie skrytého ochorenia, ktoré sa inak neprejavuje,“ vysvetľuje MUDr. Štefan Lukačín, PhD., MHA, generálny riaditeľ VÚSCH.#vlozeny_clanok_18131_sirka#Najvyššie riziko pritom nepredstavujú vrcholoví športovci, ale skôr ľudia, ktorí sa po dlhšej prestávke vracajú k intenzívnejšiemu pohybu, pacienti s vysokým krvným tlakom či diabetom, seniori a tí, ktorí sa snažia rýchlo zvyšovať svoju výkonnosť.
To, že sa človek cíti fit, nemusí znamenať, že aj srdce je v poriadku
Zdravé srdce sa nedá merať počtom odbehnutých kilometrov ani tým, ako pravidelne sa človek hýbe. Šport môže občas vytvárať aj falošný pocit zdravia. Niektoré ochorenia srdca sa vyvíjajú roky bez akýchkoľvek výrazných príznakov a prvýkrát sa môžu prejaviť až vo chvíli, keď je organizmus vystavený vyššej záťaži. V niektorých prípadoch tak nejde o postupné varovanie, ale o náhly kolaps či poruchu rytmu. Varovné signály, ako tlak na hrudi, nepravidelný pulz, dýchavičnosť, závraty alebo nezvyčajná únava, si ľudia často vysvetľujú len ako dôsledok tréningu.
„Často vidíme pacientov, ktorí sa cítia úplne zdraví
a nemajú žiadne výrazné ťažkosti. Práve táto skupina môže byť
prekvapivo najrizikovejšia, pretože ochorenie sa môže dlhodobo vyvíjať
bez príznakov a prvýkrát sa prejaviť až pri fyzickej záťaži niekedy
dokonca až kolapsom. Šport pritom môže istý čas vytvárať dojem, že je
všetko v poriadku a problém tak skôr maskovať,“ hovorí Štefan Lukačín.
Preventívne vyšetrenia podľa neho dokážu zachytiť zmeny na srdci ešte v
štádiu, keď sa navonok neprejavujú, ale už môžu predstavovať riziko
nielen pri fyzickej aktivite.
Umelá inteligencia dokáže o srdci odhaliť viac
Prevencia
a včasná diagnostika čoraz viac stoja na kombinácii práce lekára
a využitia moderných technológií. Stále častejšie využívaná umelá
inteligencia v diagnostike nefunguje ako náhrada lekára, ale skôr ako
nástroj, ktorý mu pomáha vidieť odchýlky rýchlejšie a presnejšie.
„Vďaka
jedinečným technológiám vieme skrátiť čas potrebný na vyhodnotenie
vyšetrenia a zároveň zvýšiť istotu pri rozhodovaní. Umelá inteligencia
napríklad pri ultrazvukových vyšetreniach dokáže upozorniť na veľmi
jemné odchýlky, ktoré môžu byť pre pacienta prvým signálom, že sa v
srdci niečo deje, hoci sa navonok cíti úplne v poriadku,“ vysvetľuje
Miroslav Kliment, vedúci Ultrasound, Siemens Healthineers Slovensko.
Dodáva, že asistovanú analýzu dnes dokáže lekár spustiť jediným
stlačením tlačidla AI. Na vývoji tejto technológie sa podieľali aj
slovenskí odborníci a ide o prvý ultrazvukový systém svojho druhu, ktorý
vznikol od vývoja až po výrobu na Slovensku.
