Najlepší slovenský vytrvalec Peter Ďurec sa pripravuje v kenskom Itene

Iten u mňa vyhral preto, lebo tam chodí na sústredenie veľa bežcov. Zároveň odtiaľto pochádza mnoho špičkových domácich vytrvalcov, vždy sa dá s niekým behať. Navyše, ubytovanie, ktoré som si vyhliadol, je ideálne na prípravu vytrvalcov. Bývam vo vysokohorskom tréningovom centre Lornah Kiplagatovej, ktoré disponuje tartanovým oválom, profesionálne vybavenou posilňovňou, možnosťou masáží priamo v centre a aj strava je viac-menej stavaná pre bežcov. Všetko je to v nadmorskej výške takmer 2400 metrov. V Itene, kam som prišiel 10. marca, sa budem pripravovať tri týždne – do 31. marca.

#vlozeny_clanok_16105_sirka#

S akými sparingpartnermi v Itene beháte? Koľko v priemere denne – a na akom povrchu – nabeháte?

V Itene momentálne trénuje aj skupina českých vytrvalcov okolo Patrika Vebra a Jiřího Homoláča. V tréningovom stredisku je ubytovaných i viacero bežcov z rôznych častí Európy, USA aj Kanady. Často trénujem i so spolubývajúcim, Španielom Davidom Rosellom. Zatiaľ, v období aklimatizácie, behám prevažne na štrkových cestách v okolí, ale aj na asfalte. Denne mi to vychádza približne 25 kilometrov rozdelených na dva tréningy. Prípravu na ovále štadióna mám v pláne neskôr.

Čo vás najviac v Keni prekvapilo – z pohľadu atletiky a takisto aj z pohľadu bežného života?

Nuž, je toho dosť veľa. Napríklad to, čo robím aj ja doma – ranný beh za svitania. Ten je pre miestnych vytrvalcov úplne prirodzený. Často sa stáva, že sa počas behu ku mne pridajú miestne deti a pobehnú so mnou niekoľko stoviek metrov. Zaujalo ma, že hlavná cesta je lemovaná drobnými obchodíkmi podobnými ako u nás na tržnici. Reálne autobusové spojenia neexistujú. Premávajú tu len tzv. matatu, čiže mikrobusy do mesta Eldoret. Mikrobus si musíte stopnúť, a keď chcete vystúpiť, poklepaním na strechu dáte šoférovi najavo, kde presne vám má zastaviť…