Mladá bežkyňa zo Záhoria Michaela Salayová ešte vlani bojovala s anémiou. Našla si novú trénerku, silnú disciplínu a najlepšiu sezónu v kariére ozdobila štyrmi titulmi majsterky Slovenska.
Michaela Salayová patrila už v mládežníckych kategóriách medzi talentované bežkyne, ktoré žali úspechy na najvyššom domácom atletickom fóre. Svedčí o tom množstvo titulov z majstrovstiev Slovenska. Ešte predvlani brala zlato medzi juniorkami v krose v Košiciach, ale v roku 2025 sa odmlčala.
Návrat do súťažného diania v roku 2026 mladej atlétke vyniesol dokonca doteraz najúspešnejšiu sezónu. Získala päť medailí na národných šampionátoch, z toho štyri zlaté a jednu bronzovú. Zlepšila si osobné rekordy v troch disciplínach a postarala sa o rekord M-SR aj historické národné maximum kategórie do 23 rokov.
„Rok 2026 je pre mňa zatiaľ naozaj prelomový a dovolím si povedať, že patrí medzi najúspešnejšie v mojej doterajšej športovej kariére. Výsledky majú pre mňa o to väčšiu hodnotu, že prišli po rokoch sprevádzaných zraneniami a zdravotnými problémami, keď som nemohla naplno ukázať svoj potenciál. Tento rok sa mi konečne podarilo nadviazať na tvrdú, poctivú prácu a všetko, čo som do prípravy vložila, sa začalo odzrkadľovať aj vo výsledkoch, čo ma nesmierne teší. Zároveň som na seba veľmi hrdá, pretože som to nikdy nevzdala a vždy som sa z každého dna snažila odraziť, neľutovať sa a ísť ďalej za svojimi cieľmi a snami. Dosiahnuté úspechy sú pre mňa veľkou motiváciou tvrdo pracovať na sebe ešte viac. Po náročnejších rokoch je pre mňa návrat o to cennejší. Verím, že v tomto úspešnom roku som ešte zďaleka nepovedala posledné slovo,“ obzrela sa za uplynulými mesiacmi 21-ročná Salayová.
Boj so zdravím
Prelom v kariére prišiel s návratom zdravia. „Minulý rok som sa celý čas trápila. Bojovala som s anémiou. Pre nedostatok železa chýbalo telu potrebné palivo a nemalo zmysel sa trápiť ďalej. Navyše ma sužovala zapálená šľacha v chodidle, takže som mala naordinovaný pokoj a pri chôdzi som si pomáhala barlami. Ťahalo sa to od začiatku roka 2025, preto som sa z atletickej scény vytratila. Mňa však aj negatívne veci dokážu posunúť ďalej a posilniť,“ uviedla malacká rodáčka a priblížila aj podstatu zmien.
„V spolupráci s trénerkou som si upratala spôsob tréningu, a keďže som bola zdravá, aj tréningy mi krásne odsýpali. Mohla som sa pripravovať konzistentne a bez obmedzení. Dôležitú úlohu zohralo aj mentálne nastavenie, ktoré sa u mňa posunulo k lepšiemu. Veľa spravilo tzv. trénovanie s rozumom, keď sa príliš netlačí. Vďaka tomu aj problémy, ktoré ma predtým brzdili, pominuli.“
Pripravuje sa pod vedením Češky Martiny Olejníčkovej. „Spolupracujeme približne dva roky. Aj ona je jedným z podstatných prvkov mozaiky, ktoré zapadli do seba na ceste za mojím zlepšením. Sledovala som na sociálnych sieťach nejaké bežkyne a cez jednu z nich som nadviazala kontakt so svojou súčasnou trénerkou. Spolupráca prebieha väčšinou na diaľku, ale z času na čas sa pripravujem pod jej vedením priamo v Brne.“
Úspechy na dráhe v hale i vonku
Do tohto atletického roka vstúpila Salayová nečakane. Na halovom národnom šampionáte príjemne prekvapila aj samu seba – ziskom titulu majsterky SR v novom osobnom rekorde 10:07,84 min, čo bol zároveň slovenský výkon roka pod strechou.
„Najviac si vážim výsledok z haly v Ostrave, kde som triumfovala na 3000 m. Po roku trápenia som tam išla s cieľom užiť si to a zbytočne nevytvárať na seba tlak. Pre mňa to navyše bola prvá halová trojka v kariére, takže som nečakala, že získam titul. Bol to šok, že sa mi to podarilo a ešte v celkom peknom čase. Z letných úspechov sa ťažšie niečo vyberá. Platí totiž, že každý úspech je výnimočný vzhľadom na predchádzajúcu sezónu, keď ma sužovali zdravotné problémy.“
V letnej sezóne prišlo najskôr víťazné „double“ na M-SR do 23 rokov v Čadci na 3000 m prekážok a 1500 m. „Samotné preteky som si veľmi užila a dve zlaté medaily boli pre mňa krásnou odmenou za doterajšiu prípravu a zároveň veľkou motiváciou do ďalšej časti sezóny,“ vrátila sa o pár mesiacov dozadu.
Na seniorskom slovenskom šampionáte v Banskej Bystrici najskôr získala bronz na tisícpäťstovke vďaka vyše päťsekundovému skresaniu svojho osobného maxima na 4:36,68. Svoj premiérový titul v „stípli“ potom ozdobila nielen osobným rekordom zlepšeným o takmer 23 sekúnd, ale aj slovenským rekordom do 23 rokov i rekordom M-SR (10:51,79).
„Mala som v hlave rekordný čas, ale neupínala som sa naň, keďže mám v tejto disciplíne málo skúseností. Predovšetkým som bola dobre pripravená po fyzickej i psychickej stránke. Tréningy mi vyšli, čo vzbudzovalo optimizmus, hoci nie vždy musí vyhrať favorit. Mentálne nastavenie malo významný podiel. Kým môj prvý „stípl“ v Čadci bol kontrolovaný, pri druhom som si trúfala zaútočiť na rekord. Do cieľa som však dobehla bez pojmu o čase, ale s dobrým pocitom. Výkon bol príjemným prekvapením.“
Krátko po dobehnutí zažila novú skúsenosť. Prvýkrát v živote absolvovala dopingovú kontrolu. „Aj tento moment vnímam ako prirodzenú súčasť vrcholového športu a zároveň ako pripomenutie, že šport má byť založený na férovosti, poctivej práci a čistom výkone. Verím, že práve čistý šport a rešpektovanie pravidiel sú hodnoty, ktoré by mal ctiť každý športovec.“
Tento článok si dočítate v aktuálnom vydaní magazínu BEHAME.sk, ktorý nájdete v každej dobrej PNSke.
