Horká chuť kávy mnohým ľuďom spočiatku prekáža, no časom sa z nej môže stať neodmysliteľná súčasť každého rána. Americkí vedci teraz objavili nervový mechanizmus, ktorý by mohol vysvetľovať, prečo sa naše chuťové preferencie postupne menia a ako sa učíme obľubovať potraviny, ktoré nám pôvodne nechutili.
BRATISLAVA 13. novembra – Podľa štúdie publikovanej 4. novembra vo vedeckom časopise Nature zohráva významnú úlohu dopamínová dráha prepájajúca signály z tráviaceho systému s mozgom. Referuje o tom web AS.com.
Výskumníci z Kalifornskej univerzity pod vedením Zacharyho Knighta zistili, že mozog si dokáže vytvárať spojenie medzi chuťou potraviny a priaznivými účinkami živín, ktoré organizmus prijíma po jej konzumácii. Vďaka tomu môže človek postupne získať pozitívny vzťah aj k chuti, ktorú pôvodne vnímal ako nepríjemnú. Chuťové preferencie tak podľa vedcov nevznikajú iba na základe samotného vnemu na jazyku, ale formujú ich aj procesy prebiehajúce po prijatí potravy.
Vedci tento mechanizmus skúmali v experimentoch na myšiach. Zistili, že prísun živín do žalúdka vyvoláva dopamínovú reakciu v bazolaterálnej amygdale, oblasti mozgu spojenej s emóciami a učením. Keď výskumníci príslušnú nervovú dráhu prerušili, zvieratá stratili schopnosť spájať určité chute s výživovými prínosmi potravy. Naopak, pri umelom aktivovaní tejto dráhy si myši vytvárali preferencie pre konkrétne chute dokonca aj bez toho, aby dostávali živiny.
Výskumný tím zaznamenal aj náznaky podobnej reakcie u ľudí, predovšetkým v ľavej časti rovnakej oblasti mozgu. Výsledky preto naznačujú, že komunikácia medzi tráviacim systémom a mozgom môže zohrávať dôležitú úlohu pri vytváraní potravinových preferencií aj u človeka. Zistenia z pokusov na zvieratách však zatiaľ nemožno v plnom rozsahu prenášať na ľudské správanie.
Objav by v budúcnosti mohol pomôcť lepšie pochopiť stravovacie návyky a mechanizmy, ktoré ovplyvňujú chuť na určité jedlá. Vedci uvažujú aj o možnej súvislosti s účinkami liekov zo skupiny agonistov receptora GLP-1, ktoré sa používajú napríklad pri liečbe cukrovky a obezity a ovplyvňujú chuť do jedla. Táto súvislosť však zatiaľ nebola preukázaná.
Hoci výskum ponúka možné vysvetlenie toho, prečo si ľudia postupne obľúbia aj pôvodne nepríjemné chute, samotné získanie obľuby v káve vedci priamo nepreukázali. Pri káve môžu zohrávať úlohu aj účinky kofeínu, zvyk či ďalšie faktory. Štúdia však ukazuje, že pri formovaní našich chutí môže byť rozhodujúce nielen to, čo cítime pri prvom súste alebo dúšku, ale aj to, ako na prijatú potravu následne reaguje organizmus.
Káva má pritom svoje miesto aj v športovom prostredí, najmä medzi vytrvalostnými športovcami. Dôvodom nie je iba jej chuť alebo ranný rituál, ale aj kofeín, ktorého účinky na fyzickú výkonnosť potvrdzuje množstvo vedeckých výskumov. Podľa stanoviska Medzinárodnej spoločnosti pre športovú výživu (ISSN) patrí kofeín medzi najlepšie preskúmané látky podporujúce športový výkon. Jeho pozitívny účinok sa najvýraznejšie prejavuje práve pri vytrvalostných aktivitách, ako sú beh či cyklistika.
Kofeín pôsobí predovšetkým tak, že blokuje adenozínové receptory v mozgu. Adenozín sa podieľa na regulácii únavy a ospalosti, preto jeho účinok kofeín tlmí. Športovec tak môže počas tréningu alebo pretekov vnímať menšiu námahu, lepšie udržiavať pozornosť a dlhšie pokračovať v požadovanom tempe. Neznamená to, že organizmus prestane byť unavený, ale že mozog môže signály únavy vnímať odlišne.
Metaanalýza 46 štúdií zameraných na vytrvalostný výkon zistila, že kofeín v priemere zlepšil čas potrebný na dokončenie športového výkonu približne o 2,2 percenta. Účinok sa však líši medzi jednotlivcami a nie každý športovec reaguje rovnako.
Výskumy najčastejšie pracujú s dávkou 3 až 6 miligramov kofeínu na kilogram telesnej hmotnosti, pričom jeho príjem sa zvyčajne odporúča približne 60 minút pred výkonom. Nie vždy je však potrebná takáto dávka, keďže účinok sa môže prejaviť aj pri nižšom množstve. Vyššie dávky navyše nemusia priniesť ďalší úžitok a môžu zvýšiť riziko nervozity, úzkosti či narušenia spánku. Dôležitá je preto individuálna citlivosť na kofeín aj jeho vplyv na organizmus.
Hoci nový výskum o chuťových preferenciách priamo neskúmal športovcov ani vplyv kávy na bežecký výkon, prináša zaujímavý pohľad na to, ako si mozog vytvára vzťah k potravinám a nápojom. Pre bežcov tak môže byť káva nielen obľúbeným ranným rituálom, ale aj nápojom, ktorého jedna zo zložiek má vedecky potvrdený potenciál podporiť vytrvalostný výkon.
