Aký vplyv má beh ako pravidelný šport na obličky?
Beh ako pravidelná fyzická aktivita má na obličky skôr pozitívny než negatívny vplyv – ale s jednou dôležitou podmienkou: treba rešpektovať hydratáciu a mieru záťaže.
Pravidelný beh pomáha udržiavať zdravý krvný tlak, zlepšuje metabolizmus cukrov a tukov a podporuje optimálnu telesnú hmotnosť. A práve vysoký tlak, cukrovka či obezita patria medzi hlavné príčiny poškodenia obličiek. Inými slovami – beh pôsobí ako prevencia najčastejších ochorení, ktoré obličky ničia.
Beh má síce na obličky pozitívny vplyv, ale treba dodať aj to, že tá krivka nie je donekonečna rovnomerne rastúca. Dá sa určite súhlasiť s tým, že najhorší je sedavý spôsob života a najvyšší benefit poskytuje mierny až stredný stupeň fyzickej aktivity – beh, cyklistika, plávanie.#vlozeny_clanok_18030_sirka#Pri ďalšom navyšovaní fyzickej aktivity, napr. v prípade ultramaratóncov, sa však už ďalší zvyšujúci sa benefit pre organizmus nepozoroval. Aj my, v rámci nefrologických odporúčaní hovoríme v zásade o 150 minútach fyzickej aktivity strednej intenzity týždenne.
Kedy môže nastať problém?
Riziko vzniká najmä pri dehydratácii (dlhé behy bez doplnenia tekutín), extrémnej záťaži bez regenerácie alebo pri už existujúcom ochorení obličiek, najmä, ak o ňom človek nevie. Pri dlhších behoch telo stráca veľa tekutín a minerálov, ktoré počas výkonu nevie úplne nahradiť. Ak sa to deje opakovane, obličky sú zbytočne preťažované.
Ako rozpoznať dehydratáciu bez testov?
Dôležitý ukazovateľ je farba moču, ktorú je potrebné sledovať. Tmavý, koncentrovaný moč je logicky znakom nedostatočného zavodnenia organizmu. Dôležitý ukazovateľ je smäd, ale vieme aj to, že smädný človek už má značný deficit tekutín – aj okolo jedného litra. Čo sa týka hydratácie počas behu, zhrnul by som to jednoducho: Ak vykonávame pomerne bežnú aktivitu, beh do jednej hodiny a nie je extrémne teplo, vystačíme si s klasickou vodou. Nie je nevyhnutné zobrať si vodu so sebou, stačí sa napiť pred behom a po behu. Ak ide o dlhšiu športovú aktivitu, odporúčam zobrať tekutiny so sebou a prijať jeden až dva deci každých pätnásť, dvadsať minút. V takomto prípade je fajn zakomponovať už aj itontové nápoje, potením telo stráca najmä sodík.#vlozeny_clanok_18058_sirka#Lekári z pražského Inštitútu klinickej a experimentálnej medicíny ešte pred šiestimi rokmi odhalili, že 70 % bežcov pri pražskom maratóne malo poškodené srdce a štvrtina aj obličky. Ako si to vysvetľujete?
Zachytil som informácie o tej štúdii. Je veľmi dôležité odlíšiť, či ide o poškodenie zachytené laboratórne, alebo či je aj klinicky významné. Ak zoberieme do úvahy účasť netrénovaných bežcov spojenú s faktormi, ako je vysoké teplo a nedostatočná hydratácia, laboratórne známky poškodenia obličiek zachytíme u 30 až 60 % ľudí. To je reverzibilné, zvratné za jeden až tri dni.
U takýchto bežcov štandardne laboratórne nameriame zvýšený kreatinín, ale významné poškodenie obličiek je veľmi zriedkavé. Takéto laboratórne známky poškodenia namerané aj počas spomínanej štúdie neznamenajú hneď klinické poškodenie obličiek.
Objektívne však platí, že je potrebné detailne poznať svoj zdravotný stav. Lekárska prehliadka u špecialistu, poctivá a dostatočná príprava, sledovanie aktuálneho stavu a počúvanie vlastného tela sú podľa mňa základné piliere.
Chronické ochorenie obličiek sa často označuje ako „tichý zabijak“. Prečo?
Chronickému ochoreniu obličiek sa hovorí aj skrytá epidémia. Ochorenie sa obyčajne diagnostikuje pomerne neskoro, pretože celé roky je bez príznakov, alebo sú príznaky veľmi nešpecifické. Obličky majú totiž obrovskú rezervu – každá obsahuje približne milión funkčných jednotiek, tzv. nefrónov, ktoré filtrujú krv.
Pri chronickom ochorení tieto jednotky postupne zanikajú, ale tie zostávajúce ich dokážu dlhý čas nahrádzať. Preto sa ochorenie dlho nijako neprejavuje. Príznaky sa objavia až v pokročilých štádiách, keď je poškodených 50 až 70 % funkcie obličiek.
Tento rozhovor si dočítate v aktuálnomvydaní magazínu BEHAME.sk, ktorýnájdete v každej dobrej PNSke.
