Už keď ste boli malá, prihlásili ste sa iniciatívne na karate. Mali ste to šibalstvo v povahe?
Každého baví niečo iné. Ja som bola už detstve priebojná a tvrdohlavá. Čiže bojové športy sedia k mojej osobnosti.
Karate ste sa venovali do šestnástich rokov, potom ste s tým skončili a hľadali ste alternatívu. Čo sa stalo?
Priznám sa, že keď som skončila s karate, bola som veľmi zúfalá. Dlho som na karate zostávala, lebo som si nevedela predstaviť robiť niečo iné. Ale potom sa stali veci, ktoré som nedokázala tolerovať a začala som si intenzívne hľadať iný šport. Nič estetické, lebo to nepasovalo k mojej povahe. Hľadala som niečo, čo by ma napĺňalo a bolo náročné. Vedela som, že sa nechcem venovať niečomu iba rekreačne. Nebavilo by ma iba chodiť na tréningy bez nejakého väčšieho cieľa. Úplnou náhodou som objavila thajský box, ktorému sa venoval kamarát, tiež bývalý karatista.
Začínali ste s karate, neskôr ste sa venovali thajskému boxu a kickboxu, vyskúšali ste si MMA. Nepletie sa vám to niekedy v ringu, ktorú techniku môžete či nemôžete v zlomku sekundy proti súperke využiť?
Najkomplikovanejšie to bolo na Svetových hrách v neolympijských športoch v roku 2022, kde som reprezentovala Slovensko v thajskom boxe aj v kickboxe. Tam som v jeden deň mala zápas v jednom športe, potom voľno a na ďalší deň v druhom športe.
Priznávam, že vtedy som z toho mala v hlave trošku zmätok. A v tom čase som sa venovala ešte aj MMA. Hoci sú to veľmi podobné športy, je tam rovnaký cieľ, ale prostriedky na jeho dosiahnutie sú iné. V jednom športe som sa napríklad naučila chytanie nôh, v ďalšom som to nemohla využiť, lebo to nebolo dovolené, alebo to z taktických dôvodov nedávalo proti tej súperke zmysel.#vlozeny_clanok_18112_sirka#Čiže to bolo veľmi náročné a bol to jeden z dôvodov, prečo som od MMA upustila a venovala sa len thajskému boxu a kickboxu. Teraz sa venujem prioritne thajskému boxu, iným druhom bojových umení len výnimočne.
Čím vás očaril thajský box?
Okrem duchovného hľadiska, ktoré sa s ním tiež spája, aj tým, že sa dá robiť na päťsto rôznych spôsobov. V niektorých iných športoch potrebujete mať špeciálny talent alebo určité svalové vlákna, inak neuspejete. Ale v thajskom boxe existuje veľa zbraní, ktoré môžete využiť.
Máme u nás v posilňovni dievča, ktoré vyzerá ako športový antitalent, ale je silná. Čiže v súboji to ťahá často do klinču, kde vie silu využiť. Keď má niekto dlhé nohy, tak si v súboji drží súpera na dištanc, nižší a zavalitejší človek môže zasa viac boxovať. Jednoducho, spôsobov na dosiahnutie cieľa je veľa a to ma thajskom boxe fascinuje.
Zakaždým prízvukujem, že thajský box nie je bitka, ale bojový šport, kde sú jasne dané pravidlá, na ktoré dohliadajú rozhodcovia. A my sme tým pádom ozajstní športovci. Na to, aby sme sa dostali do ringu, musíme tvrdo trénovať.
Ako dlho sa zvyknete pripravovať na zápas alebo podujatie?
Dva až tri mesiace, počas ktorých absolvujem veľké množstvo tréningov a okrem nich diétu, takže príprave musím prispôsobiť všetko vrátane rodiny, sociálneho života, financií, energie. Jednoducho všetko sa točí okolo thajského boxu.
Spomenuli ste diétu, ktorá súvisí s úpravou hmotnosti na požadovanú váhu pred súbojom. Tejto téme ste sa venovali aj vo vašej bakalárskej práci, kde ste upozornili na riziká extrémneho zhadzovania. Vy nevyzeráte, že by ste pred zápasom potrebovali príliš upravovať hmotnosť.
Hm, tie časy sú už preč. Prvých sedem, osem rokov kariéry som nemala vôbec problém zhodiť do mojej váhovej kategórie. Naozaj som sa pohybovala okolo požadovanej hmotnosti. Ale keďže už mám za sebou dve operácie a roky pribúdajú, začala som prirodzene priberať, hoci to možno na mne nie je vidieť.
Preto je pre mňa veľmi dôležitý správny váhový manažment. Treba si nájsť skúseného výživového poradcu. Keď sa venujete aktivite, kde je dôležitý buď váš výzor alebo hmotnosť, veľmi ľahko to môže skĺznuť k poruchám príjmu potravy.
Myslím si, že u žien, ktoré zápasia v bojových športoch, je to rozšírený problém, o ktorom sa málo hovorí. Každý vidí len úspešné váženie, že sa podarilo znížiť váhu o 6-7 kg, ale nikto nevie, aké následky to môže spôsobiť, nielen z fyzickej, ale aj psychickej stránky.
Najmä tie druhé bývajú veľmi vážne a treba sa naučiť im čeliť. V mojom okolí je v poslednom čase čoraz viac dievčat, ktoré sa venujú bojovým športom a musia spĺňať váhový limit, takže problémy so psychikou sa môžu u nich prejaviť. Vtedy je dôležité, o tejto téme komunikovať a včas vyhľadať pomoc. Viem, že niektoré ženy v dôsledku extrémneho zhadzovania hmotnosti čelia vážnym zdravotným komplikáciám.
#vlozeny_clanok_18100_sirka#Zápasili ste aj na štadióne Rajadamnern v thajskom Bangkoku. Čím je toto miesto pre zápasníkov thajského boxu výnimočné?
Je to najstarší štadión na thajský box na svete a nedostane sa tam začiatočník. Ak tam chcete zápasiť, už musíte mať niečo za sebou. A musíte nejakým spôsobom zaujať promotérov. Keď si vás všimnú, oslovia vás, môžete tam zápasiť a postupom času sa môžete prebojovať až do súboja o titul štadióna Rajadamnern, ktorý je jedným z najcennejších v thajskom boxe. Zápasila som tu proti domácej zápasníčke, ale prehrala som a odvtedy som tam nebola. Potom som si ju zavolala na odvetu na Slovensko a tu som ju zdolala.
Láka vás, že by ste sa niekedy na štadión Rajadamnern vrátili?
Veľmi, najmä pre atmosféru. Ten štadión je ikonický, pripomína mi antické koloseá. Ring je umiestnený v strede a konajú sa tam výlučne zápasy v thajskom boxe. Veľmi sa mi páči zápasiť pred slovenským publikom. Keď nastúpim v Trenčíne pred domácimi fanúšikmi, je to neskutočné. Oni sú brutálni. Ale na druhej strane sa s tým spája aj istý tlak. Viem, že každý očakáva moje víťazstvo. Ale keď som 7000 kilometrov od domova, môžem sa tam na chvíľu zahrabať, byť sama so sebou. Je to pre mňa úkryt, také bezpečné miesto.
Tento rozhovor si dočítate v aktuálnom
vydaní magazínu BEHAME.sk, ktorý
nájdete v každej dobrej PNSke.
