Nie darmo sa hovorí „chrániť ako oko v hlave“. Prostredníctvom zraku vníma bežec až 85 percent všetkých informácií zo svojho okolia. Stará sa však o svoje oči dostatočne? Čo môže urobiť v silnom slnku skôr, ako bude musieť navštíviť lekára?
Oči sú veľmi špecifický zmyslový orgán, ktorý funguje na sto percent okamžite a v každej chvíli, bez zásadnej potreby odpočinku. Odpočívať potrebujú viečka a svaly, ktoré okom hýbu, nie samotné oko. Zdravie očí záleží od viacerých faktorov – patria k nim aj genetické predispozície, vek, ochorenia ako vysoký tlak alebo cukrovka, pochybenia v životospráve (alkohol, fajčenie). Na zdravie očí negatívne vplýva osvetlenie nadmerným slnečným žiarením a tiež alergie na rôzne pele či trávy, s ktorými sa často spája opuch spojovky.
Pri zanedbaní alebo podcenení liečby môže byť dôsledkom aj zápal rohovky a hlbších štruktúr oka, čo môže viesť až k zhoršeniu videnia. V rámci prevencie treba dbať aj na ochranu pred možnými úrazmi – často sa stanú práve v domácnosti alebo pri športovaní. Dôležité sú pravidelné kontroly u očného lekára, a to aj preto, že niektoré závažné ochorenia očí sú zradné – človek si nemusí všimnúť žiadne príznaky, a pritom je jeho zrak v ohrození.
Vybehnúť na prudké slnko bez ochrany očí slnečnými okuliarmi nie je nič príjemné. Slnečné svetlo nás núti žmúriť a môžu nám dokonca vyhŕknuť slzy. Takmer nič nevidíme a ešte aj po príchode do tmavšej miestnosti sa nám robia pred očami čierne kruhy. Už naši predkovia vedeli, že oči si treba chrániť. Keď pracovali na poli či v lese, takmer neodkladali klobúky či šatky stiahnuté do čela, ktoré boli akýmsi tienidlom.
#vlozeny_clanok_15338_sirka#Dlhodobé a opakované vystavovanie očí slnečnému svetlu bez jeho filtrovania máva aj nezvratné následky. Poškodzuje totiž miesto najostrejšieho videnia – žltú škvrnu. Ultrafialové žiarenie slnka, ktoré môže náš zrak bez ochrany poškodiť už aj počas krátkeho pobytu na prudkom slnku, má tiež vplyv na starnutie šošovky a môže byť jedným z faktorov rozvoja sivého zákalu. A navyše – lekári sa jednoznačne zhodujú, že oči si musíme pred slnkom chrániť počas celého roka – podobne ako kožu. Aj zrak si totiž môžeme „spáliť“.
Ak vystavujeme oko bez ochrany vplyvu silného slnečného svetla v lete, ale i v zime, môže dôjsť k poškodeniu epitelu – krycej vrstvy buniek na jeho povrchu. To sa prejaví nepríjemnými pocitmi pálenia, suchého oka, miernym zhoršením zrakovej ostrosti. Väčšina príznakov sa upraví pri zavretí oka alebo až pri aplikácii umelých sĺz či prípravkov, ktoré pomáhajú epitel oka obnoviť.
V súčasnosti existujú aj farebné kontaktné šošovky, „slnečné“ s UV – filtrom, jednorazové, ale aj šošovky na dlhšie nosenie, s ktorými sa dá spať. Výskyt určitého množstva vody v šošovke umožňuje priepustnosť kyslíka k rohovke (na ňu je šošovka „nalepená“), a preto sú výhodnejšie šošovky s vyšším obsahom vody – môžu sa nosiť viac hodín. Dodržiavanie prípustného času, počas ktorého smú byť na očiach, je veľmi dôležité.
Škodia im rôzne dezodoranty, rozprašovače, spreje. Rovnako tak prach a nečistoty v oku, ktoré môžu spôsobovať infekcie a zápaly. Preto musia byť všetky zásady zdravého nosenia šošoviek, ktoré prikazuje očný lekár a optik, bez výhrady akceptované. Bežec je tak bez hendikepu, vidí lepšie ako v klasických okuliaroch (má väčšie zorné pole), šošovky sa mu nezahmlievajú pri zmenách teplôt a najmä – ak si na ne zvykne, predstavujú pre jeho oči komfort a pohodlie.
Pri behaní na ostrom slnku a vo veternom počasí však nezabúdajme ani na „krycie“ tmavé okuliare s protišmykovými nastaviteľnými opierkami nosa a s bočnými krytmi z príjemného mäkkého materiálu. Mali by mať stopercentnú UVA aj UVB ochranu pred slnečným žiarením, ale aj proti prúdeniu vzduchu (ocenia to obzvlášť oči vyčerpané obrazovkou počítača), vniknutiu prachových častí, peľu alebo drobného hmyzu do očí.
