Výsledky publikované v odbornom časopise European Journal of Preventive Cardiology vychádzajú z rozsiahlej analýzy 37 klinických štúdií, do ktorých bolo zapojených viac než 6 800 pacientov s ischemickou chorobou srdca alebo chronickým srdcovým zlyhávaním. Vedci porovnávali rôzne typy pohybových aktivít vrátane aeróbneho tréningu, silového cvičenia či kombinovaných programov. Práve intervalový tréning vysokej intenzity však dosiahol najlepšie výsledky.
Kľúčovým faktorom bola schopnosť tréningu zlepšovať funkciu endotelu — tenkej vrstvy buniek vystielajúcich vnútorné steny ciev. Endotel zohráva zásadnú úlohu pri regulácii krvného obehu, rozširovaní ciev a ochrane organizmu pred zápalmi či tvorbou krvných zrazenín. Ak jeho funkcia klesá, výrazne sa zvyšuje riziko infarktu, mozgovej príhody alebo ďalších srdcovo-cievnych komplikácií.#vlozeny_clanok_17993_sirka# Vedci zistili, že práve vysokointenzívny intervalový tréning dokáže stimulovať cievy najefektívnejšie. Počas krátkych intenzívnych úsekov dochádza k výrazným zmenám prietoku krvi, ktoré vytvárajú takzvané šmykové napätie na stenách ciev. Tento proces podporuje tvorbu oxidu dusnatého, látky zodpovednej za rozširovanie ciev a zdravú funkciu krvného obehu. Výsledkom je lepšie prekrvenie organizmu a kvalitnejšia reakcia cievneho systému.
Profesor José Manuel Sarabia Marín, ktorý sa na štúdii podieľal, označil HIIE za najspoľahlivejšiu tréningovú stratégiu podporenú aktuálnymi vedeckými dôkazmi. Podľa neho tento typ tréningu konzistentne prekonáva klasické kontinuálne cvičenie strednej intenzity pri zlepšovaní cievnej funkcie.
Zaujímavé je, že samotný silový tréning nepriniesol výrazné zlepšenie endotelu. Naopak, veľmi sľubne sa ukázali kombinované tréningové programy spájajúce aeróbne a silové cvičenie vo vyššej intenzite. Vedci však upozorňujú, že v tejto oblasti zatiaľ existuje menej dát a bude potrebný ďalší výskum.
Kardiologička Laura Fuertes Kenneally zdôrazňuje, že výsledky môžu výrazne ovplyvniť budúcnosť kardiorehabilitácie. Moderné rehabilitačné programy by sa podľa nej mohli viac orientovať na personalizované tréningové plány, ktoré zohľadnia nielen zdravotný stav pacienta, ale aj správne nastavenú intenzitu pohybu.
Odborníci zároveň pripomínajú, že vysokointenzívny intervalový tréning nie je vhodné vykonávať bez konzultácie s lekárom, najmä u pacientov so srdcovými ochoreniami. Pod správnym odborným dohľadom však môže predstavovať mimoriadne účinný nástroj na zlepšenie zdravia ciev, zníženie kardiovaskulárneho rizika a zvýšenie kvality života.
Najnovšie poznatky tak opäť potvrdzujú, že pohyb môže fungovať ako silný „liek“. Nezáleží pritom len na tom, či človek cvičí, ale aj na tom, akým spôsobom svoje telo zaťažuje.
