Rôzne vitamíny a výživové doplnky sa stali výnosným obchodom a reklamy na ne útočia so všetkých strán. Influenceri presviedčajú ľudí, že bez toho a toho doplnku nie je kvalitný život, reklama v televízii tvrdí, že iný výrobok zase pomáha zdraviu. Potom niet divu, že globálny trh s výživovými doplnkami v súčasnosti generuje približne 210 až 230 miliárd USD ročne, pričom každý rok rastie približne o sedem percent. Podľa prieskumu lekárenskej spoločnosti pilulka.sk užívajú výživové doplnky štyri milióny Slovákov. Sú však naozaj potrebné?
BRATISLAVA 31. októbra – „Výživové doplnky nie sú len marketing, mnohé majú vedecky preukázané účinky. Nie každý človek ich však potrebuje. Ich užívanie by malo vychádzať z individuálnych potrieb, zdravotného stavu a stravovacích návykov,“ vysvetlila Alexandra Gyűrösiová, nutričná terapeutka z Centra výživy a tréningu. Opodstatnenie má podľa nej napríklad vitamín D pri jeho nedostatku, Omega-3 pri nepravidelnej konzumácii rýb, vitamín B12 u vegánov, kyselina listová pri plánovaní tehotenstva či železo pri potvrdenom deficite. Naopak, mnohé prípravky na detoxikáciu alebo spaľovanie tukov nemajú dostatočné vedecké dôkazy o účinnosti.
„Odporúčam nakupovať v lekárňach alebo u overených predajcov, sledovať zloženie, dávkovanie a nezávislé kontroly kvality. Doplnky by mali dopĺňať kvalitnú stravu, nie ju nahrádzať. Vyššia cena ani vyššia dávka automaticky neznamenajú lepší účinok,“ zdôraznila nutričná terapeutka.
Najviac užívanými doplnkami sú predovšetkým vitamíny. „Všetky sú pre naše zdravie nevyhnutné, ale to neznamená, že ich všetky musíme užívať vo forme výživových doplnkov. Pri pestrej a vyváženej strave dokážeme väčšinu z nich získať prirodzene,“ pripomenula Gyűrösiová.
Ako už spomínala, osobitnú pozornosť si zaslúži vitamín D, najmä pri jeho nedostatku a obmedzenom slnečnom žiarení, vitamín B12, ktorý musia suplementovať vegáni, a kyselina listová (B9). Vitamín C je dôležitý pre imunitu a tvorbu kolagénu, no jeho vysoké dávky bežnému človeku neprinášajú zásadné benefity. Vitamíny A a E sú významné pre zrak, imunitu a ochranu buniek, ale ich preventívne dopĺňanie bez preukázaného nedostatku sa podľa odborníčky neodporúča.
„Viac vitamínov neznamená automaticky viac zdravia. Niektoré, najmä vitamín A, môžu byť vo vysokých dávkach dokonca toxické. Preto odporúčam suplementáciu prispôsobiť stravovaniu, zdravotnému stavu a individuálnym potrebám, nie reklamným trendom,“ zdôraznila nutričná terapeutka.
Veľa sa píše o prospešnosti užívania magnézia, teda horčíka, odporúčajú ho aj niektorí lekári. „Je to nevyhnutný minerál, ktorý podporuje správnu činnosť svalov, nervového systému a srdca. Jeho nedostatok môže prispievať k svalovým kŕčom, no štúdie nepotvrdzujú, že suplementácia spoľahlivo zmierňuje bežné nočné kŕče. Pri spánku môže mať mierny prínos, vedecké dôkazy sú však zatiaľ obmedzené,“ priblížila Gyűrösiová. Vysvetlila, že každodenné užívanie doplnkov nie je nevyhnutné, pokiaľ má človek dostatočný príjem horčíka zo stravy. Jeho výbornými zdrojmi sú orechy, semienka, strukoviny a celozrnné obilniny. „Suplementácia tak má význam najmä pri nedostatočnom príjme alebo zvýšenom riziku nedostatku. Pri výbere odporúčam sledovať množstvo elementárneho horčíka a dobre tolerovanú formu, napríklad citrát či bisglycinát. Nadmerné dávky môžu spôsobovať hnačku a pri ochoreniach obličiek môžu byť nebezpečné. Horčík je pre zdravie dôležitý, ale jeho preventívne užívanie automaticky nezlepší spánok ani zdravie srdca,“ pripomenula nutričná terapeutka.
Podobne dôležitým minerálom je aj draslík, ktorý telo potrebuje pre správnu činnosť srdca, svalov a nervového systému. Jeho dostatočný príjem pomáha regulovať krvný tlak a znižovať riziko kardiovaskulárnych ochorení. Tradične rozšíreným mýtom je, že draslík obsahujú banány a tak stačí zjesť jeden denne. „Jeden banán denne určite nestačí na pokrytie dennej potreby draslíka. Obsahuje ho približne 400 mg, pričom dospelým sa odporúča prijímať aspoň 3 500 mg denne. Výbornými zdrojmi sú aj zemiaky, strukoviny, zelenina, ovocie a mliečne výrobky. U zdravého človeka je vhodnejšie prijímať draslík zo stravy než z doplnkov. Jeho nadmerné užívanie môže byť nebezpečné, najmä pri ochoreniach obličiek alebo užívaní niektorých liekov na krvný tlak, pretože môže vyvolať poruchy srdcového rytmu,“ ozrejmila nutričná terapeutka. Doplnila, že draslík potrebujeme každý deň, ale vo väčšine prípadov ho dokážeme zabezpečiť pestrou stravou bez suplementácie.
Spomenula aj veľmi obľúbené multivitamíny, ktoré podľa nej nie sú automaticky zdravotnou poistkou. Veľké klinické štúdie totiž nepreukázali, že by ich pravidelné užívanie u bežnej populácie spoľahlivo predchádzalo srdcovo-cievnym ochoreniam alebo predlžovalo život. „Podobne pri rôznych zmesiach na zvýšenie testosterónu či podporu imunity často chýbajú kvalitné vedecké dôkazy. Navyše, viac účinných látok v jednom produkte nemusí znamenať lepší účinok,“ uzavrela nutričná terapeutka.
