Kros kladie na bežca úplne iné nároky z hľadiska bežeckého štýlu, ako cestný beh či maratón v meste, pri ktorom sa každý snaží o čo najúspornejší krok, aby ho to stálo čo najmenej síl. Meniaci sa terén a náročné striedanie povrchov, po ktorých sa beží kros, s rôznymi hrbolmi, výstupmi a preliačeninami, zaťažuje svaly na nohách oveľa viac a postará sa o zlepšenú „kapilarizáciu“ vo svaloch (prietok krvi vo svaloch). Pri krosovom behu sa totiž vo svaloch na nohách tvorí veľa nových krvných vlásočníc, ktoré optimalizujú transport kyslíka ku svalom a znižujú únavu. Je jasné, že toto príde neskôr bežcom vhod aj pri behoch na ceste alebo na dráhe.
Dánska štúdia k tejto téme porovnávala prostredníctvom koncentrácie laktátu v krvi zaťaženie pri 6 km krosovom behu v porovnaní s 6 km po ceste a dospela k výsledku, že krosový beh kladie na bežca pri rovnakom tempe asi o 30% vyššie nároky ako cestný. Čím vyššie zaťaženie, tým aj vyšší tréningový efekt.
#vlozeny_clanok_15694_sirka#Krosový beh však nenatrénujete na ceste alebo na štadióne. K tomu musíte, rovnako ako pri trailovom behu, opustiť svoj obvyklý bežecký revír a hľadať cesty, často skôr necesty, kde musíte bežať cez polia a lesy. Aj taká obyčajná cestička už môže byť prvým krokom ku krosu. Dobré sú rozľahlé, ľahko zvlnené lúky, na ktorých si môžete presne odmerať vzdialenosť – napríklad ako na dráhe o dĺžke 400 m
