A majú pravdu – nemusia.
Neexistuje jeden ideálny bežecký štýl. Každý má inú biomechaniku, inú postavu aj iné limity. To, čo však spája všetkých efektívnych bežcov je hospodárnosť krokov.
Rýchlosť behu vzniká kombináciou kadencie a dĺžky kroku. Problém nastáva vtedy, keď sa bežec snaží krok nasilu predlžovať. Noha potom dopadá ďaleko pred ťažiskom tela, čo pohyb brzdí a zvyšuje záťaž na kĺby. Efektívnejší beh vychádza z opačného princípu – došľap by mal byť čo najviac pod telom a pohyb plynulý.
Často sa spomína ideálna kadencia 180 krokov za minútu. V praxi však nejde o univerzálne číslo. Kadencia sa mení podľa tempa, výkonnosti aj telesných predispozícií. Dnes už vieme, že typické hodnoty vyzerajú približne takto: rekreační bežci sa najčastejšie pohybujú v rozmedzí 150–170 krokov za minútu, pokročilejší bežci približne 160–180 a elitní vytrvalci – ako napríklad Jimmy Gressier – sa pri rýchlom tempe dostávajú aj nad hranicu 180, pokojne na úroveň 185–195 krokov za minútu. Zároveň platí, že s rastúcou rýchlosťou rastie aj kadencia.
Jednou z najčastejších chýb je tzv. „skákanie“. Každý pohyb smerom
nahor znamená stratu energie, ktorú by ste mali využiť na pohyb dopredu.
Ťažisko tela by sa malo pohybovať čo najplynulejšie, bez výrazných
výkyvov. Dobrým signálom správnej techniky je tichý a mäkký došľap.
Zlepšenie kadencie pritom nemusí byť radikálne. Stačí malé
zrýchlenie rytmu, pokojne len o 5–10 %, a postupné zvykanie si na nový
pohyb. Pomôcť môže aj jednoduchý metronóm alebo hudba s pravidelným
tempom. Moderné športové hodinky od značiek ako Garmin dnes
dokážu kadenciu sledovať automaticky, čo umožňuje lepšie vnímať vlastný
progres.
S kadenciou úzko súvisí aj dýchanie. Pri vytrvalostnom behu netreba počítať presne každý nádych a výdych, nemusíte mať tabuľku typu „2 kroky nádych, 2 kroky výdych“. Ide skôr o pocit prirodzeného rytmu. Dych by mal byť uvoľnený, pravidelný a zladený s kadenciou krokov. Ak sa pri tempe vytrvalostného behu cítite „zadýchaní“ alebo musíte zadržiavať dych, tempo je príliš vysoké alebo rytmus kroku nie je optimálny.
Najdôležitejšie je však pochopiť, že kopírovanie iných nefunguje.
Ani Jimmy Gressier nebeží ako Eliud Kipchoge. Každý z nich si našiel
vlastný spôsob, ako sa pohybovať čo najefektívnejšie.
Vaším cieľom preto nie je vyzerať ako elitný bežec, ale nájsť
rytmus, ktorý bude fungovať pre vás. Práve ten vás posunie k lepším
výkonom, menšej únave a dlhodobej radosti z behu.
