Keď som sa v roku 1995 rozhliadal v štartovom poli svojho prvého maratónu, zaskočilo ma, ako vyzerajú starší bežci okolo mňa mizerne. Skoro som mal obavu, či som nejakou náhodou nezablúdil na paraolympiádu. Moc sa to nezlepšilo, ani keď sme vybehli. Štýl nevábny, nezdravo vyzerajúci. Pobavilo ma, že títo zúfalci si trúfajú odbehnúť maratón! Hravo som im ukázal chrbát. Smiech ma prešiel, keď ma na desiatom kilometri predbiehali, a dvojnásobne, keď sa ukázalo, že boli v cieli v priemere o hodinu skôr ako ja. Ale to nebudem rozoberať.
Často citovaná ľudová múdrosť tvrdí: ,,Športom k trvalej invalidite,“ čo je nepochybne prehnané, ale vyššie spomínané symptómy to svojím spôsobom potvrdzujú. Ale aká je pravda? Sú aktívni športovci všeobecne v horšom zdravotnom stave ako tí, ktorí sa nepretrhnú?#vlozeny_clanok_16983_sirka#Zaujímavá otázka, ťažko sa však hľadajú dôkazy. Prekvapivo ich ponúklo švédske zdravotníctvo. Ako je známe, vo Švédsku majú sociálny štát, takže asi nikoho neprekvapí, že sa pre každého občana uchovávajú (a idú dohľadať) kompletné zdravotné záznamy. To umožnilo realizovať štúdiu, ktorá si takto „preklepla“ všetkých účastníkov Vasovho behu v rokoch 1989 až 1998. Pripomeňme, že ide o pretek v behu na lyžiach na trase 90 kilometrov, ktorý je nesmierne populárny. Vedci tak mali k dispozícii vzorky 54 tisíc športovcov.
