Pozor na preťažovanie a chybné zaťažovanie kĺbov
Kĺbové spojenia pohybového aparátu bežca (bedrá, kolená, ale aj chrbtica a kĺby nôh), na ktoré výrazne vplýva jeho hmotnosť (váha) a okruhy zaťaženia, znášajú všetky otrasy pri viac alebo menej prudkých zmenách polohy jeho tela (šprinty, skoky, výskoky, dopady a podobne). Najviac dostávajú zabrať práve v zimných mesiacoch. Informácie o stave, polohe, činnosti kĺbu a podobných situáciách sú „monitorované” kĺbovými receptormi – vnímavými miestečkami, ku ktorým patria: guľôčkovité telieska zachytávajúce napätie kĺbového puzdra, drobné kužeľovité útvary rýchlo sa prispôsobujúce podnetu, vretenovité telieska hlásiace napätie väzív a voľné nervové zakončenia v stene kĺbového puzdra, ktorých dráždením sa vyvolá pocit bolesti. Cievne zásobenie kĺbu tvoria siete krvných a lymfatických tepien, iba kĺbová chrupavka – „poťah hlavice a jamky“ – nemá vlastné cievne a nervové vyživovanie.
Chrupavka je súčasťou podporných tkanív a pri mechanickej záťaži odpovedá predovšetkým na zmeny tlaku. Povrch kĺbov je tvorený hyalínnou chrupavkou, ktorá znesie tlak až 1,5 kg na 1 mm a je zložená z chrupkových buniek (chondrocytov) a medzibunkovej hmoty obsahujúcej okrem základnej hmoty aj vlákna v sieťovitom usporiadaní, čo je fakt pre jej funkciu veľmi dôležitý. Výživa chrupavky je vyriešená transportom z kĺbovej tekutiny, ktorej súčasti z nej prenikajú do chrupavky vtlačením pri pohybe kĺbu. Pri tomto pohybe zároveň nastáva vytláčanie tekutiny s obsahom odpadových látok z chrupavky. Tomuto celému pochodu výživy hovoríme kĺbová chrupková pumpa.
