BRATISLAVA 16. februára – Miestni obyvatelia, ktorí sledovali preteky v tamojšej škole, z ktorej sa počas ZOH 2026 stala provizórna fanzóna, vypukli obrovské oslavy, keď ich rodáčka Suvi Minkkinenová prepísala históriu a vybojovala olympijský bronz.
„Atmosféra bola úplne neuveriteľná. Každý výstrel, ktorý padol, sme oslavovali. Kričali sme a povzbudzovali počas celého posledného úseku,“ spomínal dojatý jej dlhoročný podporovateľ Marko Hartonen.
#vlozeny_clanok_17881_sirka#Dnes 31-ročná biatlonistka však nemala cestu na vrchol vydláždenú istotou ani peniazmi. Práve naopak. Keď sa pred takmer desiatimi rokmi ich spolupráca začínala, realita bola tvrdá. „Kohútiky boli priškrtené a ak by sa financie nedali aspoň trochu do poriadku, nevyzeralo by to dobre,“ priznal Hartonen. Minkkinenová mala talent aj odhodlanie, no bez financií sa jej sen o vrcholovom biatlone rozplýval. „Zapojil som sa do zháňania peňazí, aby Suvi mohla robiť tento šport tak veľmi, ako chce,“ dodal.
Roky driny neprinášali okamžitú slávu. Po debute vo Svetovom pohári v sezóne 2017/2018 prichádzali preteky bez výraznejšieho úspechu. Pódium zostávalo vzdialené, medaila len snom. Ešte pred dvoma rokmi musela zháňať 15-tisíc eur, aby si mohla dovoliť dlhší vysokohorský tréningový kemp vo francúzskych Alpách. Risk sa však vyplatil. Postupne prišli prvé veľké výsledky, premiérové pódiové umiestnenie aj bronz z majstrovstiev sveta. A teraz olympijský kov – odmena nielen finančná, ale najmä morálna.
