Asi ani vo sne ste nepredpokladali, že to pôjde až takto ľahko a titul získate s takmer sekundovým náskokom, všakže?
„Vôbec nie, ale verila som si. Vedela som, že mám šancu zvíťaziť, že na to mám, ale predpokladala som, že nedostanem nič zadarmo, lebo baby sú tiež rýchle. Myslela som si však, že to bude náročnejšie a zvediem tuhý boj o zlato.“
Tréner Peter Žňava vravel, že si bude musieť váš finálový beh pozrieť z videozáznamu viackrát a veľmi dôkladne, aby vôbec našiel nejakú chybu. Bol to aj podľa vás ideálny beh?
„Určite to bola moja najlepšia prekážkarská štvorstovka v kariére. Vyšla mi každá z desiatich prekážok, čo sa doposiaľ ani raz nepodarilo. Rytmicky bolo všetko O. K, vôbec som nezazmätkovala. Asi preto, že som sa stopercentne skoncentrovala na svoj beh. Možno tréner objaví nejaké drobné technické chybičky, ale také zaváhania, aké som robila v predchádzajúcich pretekoch, sa vo finále neobjavilo ani jedno. Prvý raz som zvládla desať prekážok bez veľkej chyby.“
Z dokonalého behu vyplynul aj skvelý čas – rekord SR i šampionátu 54,28. Vy i tréner ste už viackrát povedali, že sa cítite na výkon pod 55 sekúnd. Čas 54,28 však zrejme vyrazil dych aj vám. Či nie?
„Očakávala som výkon na úrovni 54,60, na taký som sa cítila. Môj odborný konzultant Miro Vavák však podľa toho, čo som odbehala v tréningoch a podľa jeho pozorovaní na pretekoch, tipoval, že ak mi všetko vyjde, môžem v tomto roku zabehnúť dokonca čas 54,30. A – mal pravdu. On už viackrát predpovedal nejaké veci a vždy mu to vyšlo. Je neuveriteľné, aké má skvelé oko, a ako dobre ma odhadol.“
#vlozeny_clanok_13768_sirka#Koho ste považovali za najvážnejšiu súperku v Tallinne?
„Fínku Viivi Lehikoinenovú, keďže mala po mne druhý najlepší osobný rekord. Poradie za mnou ma však celkom prekvapilo, Fínka ostala bez medaily. Gallegovú som na striebornej pozícii neočakávala a bronzová Gigerová potvrdila, že sa vie na šampionáty dobre pripraviť – na každom získa nejakú medailu. Aj preto som s ňou počítala, práve ona bola tá, ktorá mohla najviac prekvapiť.“
Ako ste už priamo v Tallinne odbúravali myšlienky, že ste hlavná favoritka na zlato? Ako ste sa ich snažili dostať von z hlavy?
„Nemyslela som na to, že idem bojovať o medailu, či nedajbože o zlato a nemyslela som ani na to, že som hlavná adeptka na titul. Myseľ som si nastavila pred štartom finále na to, že chcem zvládnuť bezchybne desať prekážok. Pomáha mi, keď myslím na preteky, na zdolávanie prekážok a nie na výkon, umiestenie či súperky. Táto stratégia vyšla aj dnes.“
Tallinnský šampionát má prívlastok covidový, platia protipandemické opatrenia, takže atléti poznajú len hotel a štadión. Prechádzky a relax v estónskej metropole je tabu. Čo ste robili vo voľnom čase?
„Väčšinou som oddychovala vo svojej izbe. Medzi jednotlivými behmi však zvyčajne aj tak nie je priestor na iný typ relaxu. Snažila som sa čo najviac zregenerovať. Podarilo sa! Vo finále som sa cítila najlepšie z troch súťažných dní, nastavenie môjho tela bolo ideálne.“
