Ako znášate popularitu?
Mám veľmi rád ľudí, tak mi nerobí problém niekomu spraviť krajší deň, odfotiť sa s ním, alebo porozprávať. A nenazval by som to ani popularitou, skôr etapou života, keď ma ľudia viac vnímajú.
Dá sa z toho niečo vyťažiť? Počítate s tým, že sa váš život zmení?
Keď ma rodičia vychovávali, prízvukovali mi, že keď niečo robím, mám to robiť najlepšie, ako viem. Mám sa snažiť. A keď som v niečom dobrý, nie je možné neuspieť. Preto som presvedčený, že keď budem robiť naplno veci, ktoré ma bavia, bude to fajn. A nemyslím si, že z popularity niečo vyťažím, skôr by som ju chcel využiť. Mohol by som ovplyvňoval mladých ľudí, aby sa k sebe dobre správali, športovali, trénovali, oddychovali a bavili sa. Toto by som chcel mladej ale aj staršej generácii odkázať.
#vlozeny_clanok_17246_sirka#Prvý šport, ktorému ste sa venovali, bol hokej. Ako ste sa k nemu dostali?
Bolo to zaujímavé, lebo nikto z rodiny hokej nehral. Ale zrazu mi kúpili hokejku a behal som s ňou doma po chodbe. Keď som mal šesť rokov, rodičia ma na narodeniny zobrali na tréning. Veľmi sa mi to zapáčilo. Ja som hokejom žil. Nikdy ma nebolo treba do tréningu nútiť.
Hneď po prvých tréningoch sa vám hokej zapáčil?
Pamätám si, ako by to bolo dnes. Keď som prišiel na štadión v Ružinove, bola tam sadnutá hmla a na ľade jeden chlapec, ktorý dobre korčuľoval. Spýtal som sa mamy, či aj ja budem raz takto dobre korčuľovať. A ona odvetila, že to raz dokážem ešte lepšie. Vyšiel som teda na ľad a začal trénovať. Na nohách som mal klipsňové korčule. Mama prišla po prvom tréningu za trénerom Evženom Surovkom, ktorý ma sprevádzal potom hokejovou kariérou, a spýtala sa, či môžem zostať. A on povedal, že áno, ale len pod jednou podmienkou: Musíte mu kúpiť normálne šnurovacie korčule. Dostal som ich a už to išlo.
