Pavel Bíla je dnes predovšetkým atletickým funkcionárom, organizátorom a moderátorom bežeckých podujatí, ale má za sebou aj bohatú a úspešnú bežeckú minulosť. Veď je prvým víťazom Záhoráckeho maratónu z roku 1989 (výkonom 2:31:33). K behu sa dostal, ako mnoho vidieckych chlapcov, od futbalu. A mohla za to stávka po jednom z futbalových zápasov, že odbehne Slovácku 25 (dnes sú preteky známe ako Horňácka 25) pod dve hodiny.
„Zvládol som to bez nejakého bežeckého tréningu za 1:37:09 a to bol pre bežcov šok. Výhru 50 litrov vareného vína musel dodať náš vtedajší brankár Mirek Čajka. Po každom domácom zápase to bolo päť litrov,“ spomína atletický matador.
#vlozeny_clanok_17195_sirka#O rok neskôr, v roku 1980, sa nechal nahovoriť dokonca na Považský maratón. „Dodnes neviem pochopiť, aký som bol trúfalý blázon. To bol veľmi ťažký maratón a ešte na 35. kilometri som bežal na šiestom mieste. Vôbec som nepremýšľal, čo bude ďalej, a tých posledných päť kilometrov stálo za to,“ opisuje svoju maratónsku premiéru, ktorú zvládol vo veľmi slušnom čase 3:07:31. Zároveň si ho všimol tréner vytrvalcov Rudolf Roučka, ktorý ho prehovoril na prechod od futbalu k atletike, hoci ešte dva roky kombinoval obidva športy.
Triumf na Záhorí, smútok v Brezne
Aj cesta k jeho najcennejšiemu víťazstvu bola pomerne nezvyčajná. Neviedla k nemu niekoľkomesačná príprava, ako by sa dalo čakať, ale opäť rozhodnutie na poslednú chvíľu. „V utorok na tréningu ma kamaráti prehovorili, aby som s nimi v sobotu bežal maratón v Senici. Keď som im povedal, že na maratón teraz nemám natrénované, vyhlásili, že to v pohode zvládnem,“ približuje Pavel Bíla okolnosti štartu na Záhorí.
