Jedným z popredných odborníkov na tieto metódy na Slovensku je doc. MUDr. Martin Černák, PhD., lekár a spolumajiteľ očného laserového centra EXCIMER, ktoré ako úplne prvé na Slovensku a v strednej Európe začalo v roku 1993 vykonávať laserové operácie očí.
Absolvent Univerzity Komenského v Bratislave a Medizinische Fakultät der Eberhard-Karls-Universität Tübingen sa momentálne na Slovensku venuje refrakčnej chirurgii oka. Zároveň pôsobí ako primár očného oddelenia v rakúskej nemocnici Landesklinikum Waidhofen an der Ybbs, kde sa venuje mikrochirurgii oka predného a zadného segmentu.
Moja práca je pre mňa aj koníčkom, ktorému sa venujem už viac ako 20 rokov. Kariéra oftalmológa a chirurga bola pre mňa prirodzenou voľbou, pretože aj môj otec pracuje v rovnakej oblasti a je v nej veľmi úspešný. Hoci je moja práca veľmi náročná, momentálne si neviem predstaviť, že by som robil niečo iné.
Čím si udržiavate zdravú rovnováhu medzi tak náročnou prácou a osobným životom?
Venujem sa najmä športu a rodine. Najradšej behám, bicyklujem a lyžujem. Rád si tiež zahrám kolektívne športy s mojimi priateľmi. Celkovo je pre mňa šport formou odpočinku od náročných dní, ktoré v práci denno-denne zažívam. Ako chirurg si musím udržiavať nielen mentálne zdravie, ale aj fyzickú kondíciu. Šport je pre mňa ideálnym riešením.
#vlozeny_clanok_14582_sirka#Beh býva návykový. Kedy ste s ním začali a ako dlho sa mu už venujete?
Behu sa venujem už dlho, ani si nepamätám, kedy som začal. Stal sa pre mňa jednoduchým spôsobom, ako sa denne udržiavať v kondícii, byť v prírode a ako bonus si pri ňom vždy vyčistím hlavu. Na beh nepotrebujem iných ľudí, ani náročne vybavenie. Behať sa dá v podstate kdekoľvek, v meste aj v prírode a v akomkoľvek ročnom období.
Ako často a koľko kilometrov behávate? Zúčastňujete sa aj na bežeckých podujatiach?
Behávam pravidelne. Snažím sa aspoň 3 až 4-krát týždenne. Niekedy je to viac a inokedy menej, týždenne to môže byť tak 30 až 50 kilometrov. A áno, niekedy sa mi podarí absolvovať aj nejaký ten maratón.
Aké sú z vášho lekárskeho pohľadu hlavné benefity behu pre človeka?
Beh je nenáročná športová aktivita, ktorá pomáha nielen pri strate hmotnosti, ale zlepšuje imunitu, spánok, zvyšuje nám energiu, znižuje stres a riziko kardiovaskulárnych chorôb, napätie, depresiu a pod. Dokonca môže mať vplyv aj na náš cholesterol a tlak. Jeho benefity sú obrovské.
Ak dokáže beh určitým spôsobom zlepšiť kvalitu života, nakoľko sa kvalita života odvíja aj od kvality ľudského zraku? Čo všetko to ovplyvňuje?
Zrak je jedným z najdôležitejších zmyslov, ktoré máme. Ovplyvňuje asi všetko, čo denne robíme. Hovorí sa, že ním vnímame až 90 % všetkých informácií z vonkajšieho prostredia. Navyše, nie je to len o tom, aby sme sa dokázali vo svete orientovať a komunikovať, ale aj o zážitkoch a krásach, ktoré ním vnímame. Preto je dnes viac než potrebné sa oň starať a absolvovať pravidelné očné prehliadky, vďaka ktorým vieme odhaliť niektoré ochorenia včas a nasadiť vhodnú liečbu.
„Laserové zákroky vykonávame v našom centre EXCIMER už viac ako 29 rokov, doteraz je to už 95-tisíc zákrokov. Určite ich odporúčam. A to aj z dlhodobého hľadiska. Je to jedna z najmenej invazívnych očných operácií na svete vôbec. Niektoré metódy sú dokonca bez rezu a dotyku oka. Ich história siaha až do 60. rokov minulého storočia, odkedy sa vyvinuli až do dnešnej veľmi modernej a precíznej podoby. Navyše, nie je nič krajšie, než úsmev na tvárach mojich klientov, ktorým takýto zákrok dokáže výrazne zmeniť kvalitu života k lepšiemu. Zoperoval som mnoho mojich známych, kamarátov, rodinných príslušníkov a dokonca kolegov. Ak by som laserový zákrok neodporúčal, určite by som ich od neho odradil.“
Spomínate si aj na nejakého športovca, ktorému ste zákrokom zmenili život k lepšiemu?
Samozrejme, najznámejšou bola bývalá slovenská lyžiarska hviezda Veronika Velez-Zuzulová. Pred operáciou nosila na pretekoch a tréningoch kontaktné šošovky. Spomínam si, ako sa mi sťažovala, že jej pri tej veľkej rýchlosti a veľmi nízkych teplotách doslova primŕzali k očiam. Aj to ju donútilo vyriešiť svoj problém navždy.
Väčšina ľudí však rieši problémy so zrakom celý život dioptrickými okuliarmi alebo šošovkami. Kedy by mal človek začať premýšľať nad laserovou operáciou očí?
Nad takýmto zákrokom by mal začať premýšľať každý, koho dioptrické okuliare či kontaktné šošovky obmedzujú. Najčastejším obmedzením je šport, niektoré povolania, kde je nutnosťou mať dobrý zrak, každodenné činnosti či samotné zdravie. Niekto vymení dioptrické okuliare za kontaktné šošovky, no i na tie sa vzťahujú isté bezpečnostné obmedzenia, ktoré by sa mali dodržiavať, aby sme predchádzali prípadným zdravotným komplikáciám. Kontaktné šošovky by sa nemali používať vo vode, v bazénoch a dokonca ani pri sprchovaní. Napriek tomu, že je voda v domácnosti či v bazénoch chlórovaná, môžu sa v nej vyskytnúť baktérie (akantaméby), ktoré ani dezinfekcia chlórom nezničí. Bežne sa z oka vyplaví, no ak sa dostane pod kontaktnú šošovku, má ideálne prostredie na to, aby sa dostala aj do vnútorných štruktúr oka. Kontaktné šošovky by sme tiež nemali používať pri spaní. Zaspávanie s nimi spôsobuje až 6-krát vyššie riziko infekcie, nepríjemnú suchosť oka, začervenanie a môže v najhoršom prípade spôsobiť poškodenie rohovky. Navyše počas dňa sa na ne prichytávajú rôzne nečistoty, ktoré počas spánku vytvárajú raj pre mikroorganizmy a alergény. Pri kontaktných šošovkách je tiež dôležité dodržiavať zvýšenú hygienu pri ich manipulácii. Práve vyššie spomenuté môže niektorých nositeľov od nich odradiť. Niekto navyše kontaktné šošovky na oku neznesie, preto je odkázaný výhradne na dioptrické okuliare. Ďalej sú to komplikácie v podobe nadmerne vysokých dioptrií a celková túžba dobre vidieť aj bez akýchkoľvek pomôcok a obmedzení.
