Jaroslav Homola bol kedysi úspešným jazdcom a niekoľkonásobným majstrom Slovenska v pretekoch automobilov do vrchu, vy kráčate v otcových šľapajoch. Aké ste mali detstvo?
Vyrastal som v časoch, keď bol môj otec aktívnym pretekárom, spája sa mi s ním vôňa benzínu a spálených pneumatík. Keď som bol malý, chodil som často na preteky. Ale keďže rodičia vedeli, že motoristický šport je finančne náročný a veľmi namáhavý, nepúšťali sme sa do toho. Vďaka tomu som mal pestrejšie detstvo. Mal som k športu pozitívny vzťah. Hral som futbal, ktorý ma bavil. Dostal som vďaka nemu návyky do života, lebo šport ťa formuje, zažiješ vzostupy aj pády. Získal som tiež základné vedomosti týkajúce sa fyzickej stavby tela. Z toho čerpám doteraz.
#vlozeny_clanok_17041_sirka#Dokedy vás bavilo naháňať futbalovú loptu?
#vlozeny_clanok_17041_sirka#Dokedy vás bavilo naháňať futbalovú loptu?
Keď som mal 13 rokov, začal som sa vážnejšie venovať motokáram a ešte viac ako rok sa mi to prekrývalo s futbalom. Ale ďalej sa to už nedalo kombinovať. Aj vo futbale sa mi darilo menej, prestal ma to až tak baviť.
V motokárach súperilo v detstve a mladosti viacero budúcich špičkových jazdcov, ako vyzerali vaše začiatky?
V motokárach súperilo v detstve a mladosti viacero budúcich špičkových jazdcov, ako vyzerali vaše začiatky?
Bolo to dosť ťažké. Tým, že som sa im začal naplno venovať pomerne neskoro, keď som mal štrnásť rokov, sadol som si rovno do dospeláckej motokáry, ktorá bola rýchla. A keďže som bol malý a ľahký, musel som v nej mať závažie. Bolo to pre mňa fyzicky náročné, často som býval posledný.
