Keďže v tom čase išlo nielen o úplne nový beh, ale aj o nový koncept, bolo treba ho preveriť čo najpodobnejšími reálnymi pretekami. Potrebovali sme dvanásť dobrovoľníkov. Nultým ročníkom sme si priamo v teréne overili systém štafetového behu presne v tej podobe, ako sme si ho naplánovali. Spolu sme vyskúšali trať celého behu, aby sme potom vedeli určiť prepočet nahlásených a reálnych časov bežcov. Získali sme fotografie a video z behu, ktoré neskôr poslúžilo na prezentáciu konceptu bežcom a ďalším záujemcom, ktorí sa chceli nejakou formou podieľať na príprave tohto netradičného podujatia.
#vlozeny_clanok_16536_sirka#
Najťažšie na celej našej akcii je identifikovať potenciálne rizikové miesta a potom ich, samozrejme, aj včas a účinne eliminovať. Trať nie je „homogénna“, niektoré miesta majú obmedzenú kapacitu, čím predstavujú potenciály problém, najmä z pohľadu priechodnosti motorových vozidiel a parkovania. To je stále veľmi citlivý bod celého podujatia.
Najťažšie chvíle nastali, keď nám niekto totálne rozrušený volal, že sa mu asi stratil bežec a už dve hodiny blúdi niekde na hrebeni Nízkych Tatier… Našťastie sa vždy všetci účastníci behu našli. Zatiaľ každý prihlásený tím pokračoval v pretekoch až do bratislavského cieľa.
V popise trate upozorňujeme na úseky, ktoré sú orientačne náročnejšie. V každom prípade odporúčam mať na týchto úsekoch pri sebe mobilný telefón. Na štartových číslach sú uvedené telefónne čísla, na ktoré treba v prípade núdze volať. Jeden úsek je „cross country“, kde by som navrhoval nasadiť bežca, ktorý je zvyknutý behať v teréne. Problémy môžu nastať najmä vtedy, keď kapitán tímu tento úsek podcení.
Trať vedie aj cez oblasti s výskytom medveďov, ale štarty tímov nastavujeme tak, aby ich všetci absolvovali ešte za svetla. Okrem toho okolo bežcov je taký rozruch, že medvede sa nám, verím, vyhnú veľkým oblúkom. Nočné úseky nepredstavujú väčšie riziko ako denné úseky. Viacerí bežci, najmä ženy, majú pre väčšiu istotu zabezpečený sprievod – bežca alebo cyklistu. Pravidlá to umožňujú za presne definovaných podmienok. Nočný beh je ale napokon pre všetkých najväčší zážitok.
Myslím si, že bežci vyhľadávajú nové výzvy, dobrodružstvo a náročný, ale dosiahnuteľný cieľ. A toto všetko predsa štafetový beh od Tatier k Dunaju predstavuje. Vďaka tomu je to najväčší štafetový beh na Slovensku počtom bežcov, dĺžkou aj časovým rozsahom.
Na niektorých miestach totiž musíme určovať pre vozidlá tímov špeciálny režim, aby bola zabezpečená priechodnosť a parkovanie. Každý rok je veľkou pomocou asistencia polície, na ktorú sa budeme musieť čím ďalej viac spoliehať, keďže bežcov aj vozidiel je na trati stále viac. Koniec koncov Ministerstvo vnútra SR každoročne preberá záštitu nad týmto podujatím – a treba povedať, že nejde len o formálnu podporu. Sme veľmi radi, že sme u nich našli pochopenie.
