Prvý raz od halových ME 2017 ste na vrchole zimnej sezóny nepostúpili do finále. Brali ste to bezprostredne po belehradskom rozbehu na 60 metrov ako veľké sklamanie?
Čiastočne áno, aj keď ma potešil čas 6,66, keďže bol môj najlepší v sezóne. Pocitovo som šprintoval tiež celkom dobre. Do rozbehu som vložil maximálne úsilie, v danom momente som viac nedokázal. Hoci som dúfal, že to postačí na postup do semifinále, už po druhom rozbehu bolo zjavné, že zrejme ani nie… Konkurencia na šampionáte v Belehrade bola lepšia ako pred štyrmi rokmi v Birminghame, kde by som sa týmto výkonom v pohode dostal do semifinále. Mám však za sebou novú skúsenosť – po predošlých úspešných rokoch muselo raz prísť aj takéto čosi…
Z Európanov ste boli v rozbehoch desiaty zhodným časom 6,66 ako ôsmy Ír Olatunde, čo vlastne nie je vôbec zlý výsledok, hoci ste vypadli už v rozbehu. Uvedomovali ste si tento fakt?
Priznávam sa, že až takto podrobne som výsledky z Belehradu neskúmal. Až doteraz som naozaj netušil, koľký som skončil z Európanov. Ale ak je to tak, ako vravíte, čas na hrane postupu do finálovej osmička na halových ME nie je zlý. Na kontinentálnom šampionáte by 6,66 na semifinále pohodlne stačilo. Či by z toho bolo dokonca aj finále, to je otvorené.
#vlozeny_clanok_14375_sirka#Priamo na vrcholnom podujatí zimy ste si zlepšili sezónne maximum na 6,66, avšak predsa len je to približne 8 až 10 stotín slabší výkon ako sme si u vás zvykli. Kam zmizli chýbajúce stotinky?
Ťažko povedať, trénerka Naďka Bendová by to vedela vysvetliť asi lepšie ako ja. No jeden z faktorov bol určite covid, ktorý som prekonal tesne pred šampionátom. Nešlo ani tak o samotné ochorenie, ale skôr o to, že som v príprave stratil týždeň práve v dôležitom tréningovom období. Druhá vec je, že som v halovej sezóne 2022 súťažil menej ako v minulosti a zrejme som nebol dostatočne vybehaný. Toto sú zrejme dva hlavné dôvody, prečo som nebehal tak rýchlo ako v predošlých rokoch.
