Tri týždne po víťaznom Spartathlone ste absolvovali majstrovstvá sveta v behu na 24 hodín vo francúzskom Albi. Ako sa vám podarilo za ten čas zregenerovať a pripraviť sa?
Pre mňa bol zásadný Spartathlon, 24-hodinovku som bol ochotný oželieť, ak by sa mi na Spartathlone niečo stalo. Po Spartathlone som sa cítil pomerne dobre – samozrejme, bol som unavený, ale nemal som žiadne zranenie, natiahnuté svaly alebo poškodené šľachy –, tak som si povedal, že päť-šesť dní nebudem behať, len chodiť, naťahovať sa a uvoľňovať, potom druhý týždeň už niečo nabehám, tretí týždeň vyladím a potom sú preteky. Priebežne som to však zmenil, lebo keď som začal behať, cítil som sa dobre a usúdil som, že je nezmysel počas tretieho týždňa znovu vylaďovať, keď nemám z čoho ladiť, lebo som netrénoval. Takže som postupne zvyšoval objem a trochu aj zrýchľoval, ale nie veľmi. Skôr som sa chcel na 24-hodinovku rozbehať.
#vlozeny_clanok_17916_sirka#Ako sa vám potom bežalo vo Francúzsku? Viem, že tam bolo dosť teplo.
Bolo teplo, ale nie extrémne. Celkom príjemné počasie. Ale večer som si dal čiapku, pretože mi už bola zima. Pri pretekoch však nie vždy vnímate aktuálne počasie. S chlapcami na občerstvovačke som sa dohodol, že keď bude zima, dajú mi vedieť a ja sa oblečiem teplejšie, lebo sám už to nerozoznám. Preteky boli super, možno aj preto, že som od nich nič neočakával a štartoval s úplne čistou hlavou.
Nakoniec z toho bolo siedme miesto medzi mužmi a prvé medzi päťdesiatnikmi, takže ste spokojný?
Jednoznačne. Od začiatku sa mi bežalo dobre a na štadióne som videl priebežné poradie a vývoj na prvých miestach. Napríklad Mišo Šuľa do toho na začiatku „dupal“ a pozoroval som, ako bojuje o prvé miesta. A mne sa páčilo, ako som sa posúval niekde zo 40. – 45. miesta. Bola to pre mňa celkom výzva, kam až sa dokážem prebojovať.
