Zoberme do úvahy dva extrémy – elitného bežca, pre ktorého je výklus tempo 3:40 min/km, kým začiatočník ubehne kilometer za cca 7 minút. Za jednu hodinu je to rozdiel 7 – 8 km. Ak by hypoteticky venovali tréningu rovnaký čas, rozdiel by bol 40 – 60 km/týždenne. A to len kvôli odlišnej kondícii.
Apropo, aj vrcholoví športovci vyjadrujú tréningové ukazovatele časom. Napr. v triatlone sa to inak ani nedá. Za jednu hodinu pri ľahko a ž stredne intenzívnom tréningu napláva priemerný triatlonista 3 – 3,5 km, na bicykli to vychádza 30 – 35 km a prebehne 11 – 13 km. Ak sa vrátime k samotnému behu, tak je určite rozdiel v kvalite nabehaných kilometrov na hrebeni Malých Karpát ako po hrádzi. Mne sa osvedčilo monitorovať svojich klientov na základe času, ktorý strávia v jednotlivých tréningových zónach (týždenný sumár). Z fyziologického hľadiska je menší účinok z behu pri dávke 80 km/týždenne v pomalom tempe ako 50 km/týždenne, kde sa striedajú tréningy vysokej, strednej a nízkej intenzity.
Neviem jedným článkom odpovedať na otázku, aký spôsob tréningu je najvhodnejší. Hlavnou myšlienkou je pestrosť. Striedanie tréningov s rôznou dĺžkou a intenzitou. Pri intervalovom tréningu treba obmieňať dĺžku trvania jednotlivých úsekov a aj odpočinku. V žiadnom tréningu neexistuje uniformný vzorec. Monotónne jednotvárne tréningy ešte z nikoho šampióna nespravili.
