Rozloženie dlhého behu na dva menšie úseky v rámci jedného dňa má viac kladov ako záporov. Počas prípravy na maratón som si so svojimi klientmi prešiel niekoľko metód ako dostať kilometre do nôh.
Keď si za posledných 5 rokov spravím bilanciu dlhé behy (25 -30 km) verzus rozložený beh 10/15 alebo 12/10 a pod., tak jednoznačne preferujem rozložený. Pri dlhých behoch napr. 30 km vyčerpávate organizmus viacerými spôsobmi. Výraznejšie sa preťažujú úpony, väzy, šľachy, okostice. Riskujete riziko pretrénovania z hľadiska centrálnej nervovej sústavy. Rád by som videl toho, kto sa po 25 km už neteší do „cieľa“. Dostávate sa do stavu dehydratácie a vyčerpania energetických zásob, čím rastú nároky na následnú regeneráciu. Svalové vlákna sa unavujú, vznikajú mikrotraumy. Trvá viac dní, kým dokážete „nabehnúť“ na následný kvalitný tréning.
#vlozeny_clanok_11773_sirka#
Pri rozložení behu máte možnosť takmer úplne doplniť energiu a tekutiny, čím sa popoludňajší alebo večerný tréning stáva kvalitnejším. Z celkového hľadiska menej zaťažujete oporno-pohybový aparát, lebo mu dáte priestor na oddych.
