„Najviac ma na orientačnom behu fascinuje pestrosť, rôznorodosť aj napätie pred pretekmi. Ráno síce poznáte približné parametre trate, ale nikdy neviete, kde bude štart, aký bude presný profil či akým smerom budete bežať,“ hovorí bývalý úspešný orientačný bežec a dnes reprezentačný tréner slovenského tímu Jozef Wallner.
Orientačný beh je vo svete populárny a vynikajúce podmienky preň máme aj na Slovensku. „Máme krásnu prírodu s rozmanitým terénom, špičkových kartografov, ktorí vedia vyhotoviť mapy na svetovej úrovni a viackrát sme ukázali, že vieme výborne zorganizovať aj podujatia svetového rangu,“ dodáva.
Preteky v orientačnom behu dnes nájdete nielen v prírode, ale aj vo veľkomestách a to v každom ročnom období. „Myslím, že je to najpestrejší šport pre celú rodinu,” hovorí Wallner.
Žiadne pásky ani koridory
„Orientačný beh je jedným z tzv. orientačných športov, najčastejšie v lesnom teréne, ale aj v parkoch či v centrách miest. Má svoje pravidlá a rôzne disciplíny, koná sa vo všetkých ročných obdobiach. Je to beh s mapou a buzolou (športový typ kompasu) vždy na neznámej trati, ktoré sa líšia svojou dĺžkou. Od šprintu cez strednú a dlhú trať až po preteky štafiet,“ predstavuje svoj šport reprezentačný tréner.
Zaujímavosťou je, že od budúceho roka sa predstaví úplne nová disciplína tzv. knokaut orientačný šprint.
Krátku trať bežia najlepší bežci približne 12 minút, dlhú takmer dve hodiny. Cieľom bežcov je nájsť všetky kontrolné body v určenom poradí a byť pri tom čo najrýchlejší. Všetko je dnes mapované elektronicky a aj diváci, ktorí preteky sledujú, majú z nich ozajstný zážitok.
Hlavný rozdiel pri porovnaní s klasickým behom vníma úspešný slovenský orientačný bežec vo voľnosti. „Trate v orientačných športoch nie sú trate značené. Od momentu štartu, cez kontrolné stanovištia až do cieľa je na každom, ako prejde trať v predpísanom poradí kontrol. Žiadne koridory, alebo okruhy ako na atletických pretekoch.”
Ďalším rozdielom je špecifické rozdelenie do kategórií. V mladších kategóriách sú dvojročné intervaly, potom je hlavná kategória od 21-34 rokov, a tzv. veteránske kategórie majú 5-ročný interval.
Typický je aj intervalový štart. „Sem-tam bývajú aj hromadné preteky jednotlivcov, tie majú v časti trate kríženie, tzv. osmičku, aby to aspoň čiastočne rozdelilo pole pretekárov. Takže niečo ako vešanie sa pretekárov sa snažíme v orientačnom behu eliminovať, ako sa len dá, aby bol výsledok čo najférovejší,” dodáva tréner.
Obuv má kovové hroty
„Pri šprintových tratiach sa využívajú atletické topánky, pri lesných disciplínach je to špeciálna obuv s kovovými hrotmi, ktoré sú vhodné na členitý lesný terén a kamenitý či močaristý podklad. Pri mestských orientačných behoch však nevyhnutnosť špeciálnej obuvi odpadá. Pretekári používajú aj špeciálne chrániče holenných kostí tzv. prerážačky, aby ich ochránili v prirodzenom lesnom teréne. Buzola je špeciálne vyvinutá pre orientačné športy, najčastejšie tzv. palcovka, ktorá sa upevňuje priamo na prst ruky a umožňuje navigáciu za behu. Špeciálnym vybavením je nenápadný elektronický čip, ktorým zaznamenáva pretekár prechod kontrolným stanovišťom, a následne v cieli vyhodnotí medzičasy,” hovorí Wallner.
