Jedna z mnohých legiend spomína meno čínskeho cisára menom Šen-nung. Žil pred 5-tisíc rokmi a vyznal sa nielen v obrábaní pôdy, ale aj v rastlinách, ktoré používal ako liečivá. Keď sa raz takmer priotrávil, rozhodol sa, že si na chvíľu oddýchne pod stromom. V ruke držal pohár s horúcou vodou, keď mu do neho zrazu spadli lístky s príjemnou vôňou. Cisár nápoj vypil a boj o život prežil. A takto nejako sa zrodil príbeh o liečivej sile čajovníka. Šen-nung je dodnes považovaný za Boha čínskej bylinnej medicíny.
Ako sa píše v knihe Potravinová pyramída (rok vydania 2021), popularita čaju nabrala v Číne na obrátkach od 4. do 8. storočia. Pestovanie čajovníka bolo prísne kontrolované, dokonca sa zaviedlo pravidlo, že s čajovými listami môžu manipulovať len mladé ženy, u ktorých sa verilo v ich čistotu. Tie mali prísny zákaz jesť cesnak, cibuľu, alebo používať silné korenie, aby zápach z končekov prstov vzácne čajové listy nekontaminoval.
