Szarka sa v ére samostatnosti SR stal len siedmym slovenským víťazom nášho národného behu, keď nechal za sebou aj dvojicu kenských favoritov a nadviazal na víťazstvá Miroslava Vanka, Ľuboša Cesneka, Marcela Matanina, Róberta Štefka, Vladislava Lipovského a Michala Staníka.
„Pre mňa to bolo tiež totálne prekvapenie. Na štarte boli Keňania Rono a Kemboi, takže možno 3. priečka by sa dala očakávať. Bol by som spokojný, ak by som bol najlepší zo Slovákov. To bol môj cieľ. Trochu neskôr sa prihlásil ešte Maťo Rusina, čo som bral ako väčšiu výzvu, hoci bol len týždeň po maratóne a deň predtým bežal v Galante, vrátil sa k svojmu najväčšiemu úspechu doterajšej kariéry rodák zo Šale.“
#vlozeny_clanok_17510_sirka#Priznal, že deň pred pretekmi nebol ideálny. „Večer som mal trochu chaotický. Rodičia boli na oslave a už dávno predtým som im sľúbil, že ich zoberiem domov. Takto som mal prestavený biorytmus, od druhej ráno som bol na nohách.“
Prekvapil sám seba
Szarkovi preteky spod devínskeho brala vyšli, na záverečných dvoch kilometroch dokázal predstihnúť aj vedúceho Amosa Kemboia.
„Vedel som, že mám formu, keďže som mal vydarenú zimnú prípravu. Verím, že z nej budem ťažiť aj v lete. S odstupom času to hodnotím ako veľmi neočakávané víťazstvo. Väčšinou vopred – vzhľadom na konkurenciu – viem, ako to dopadne. Toto však bolo milé prekvapenie. Takisto som nečakal vlani druhé miesto na M-SR v krose za Peťom Ďurecom. Na Devíne som mal isté očakávania od seba, ale napokon z toho vyšlo niečo úplne iné. Najmä nečakané. Nielen víťazstvo, ale i to, že som zdolal Keňanov, ide ruka v ruke, hoci objektívne musím priznať, že mi pomohlo, že Rono bol zranený. Aj tak mi to prinieslo priam čarovné chvíle.“
Vlani v novembri sa v Košiciach-Kavečanoch stal vicemajstrom Slovenska v cezpoľnom behu medzi vytrvalcami. Teraz prišiel úspech na národnom behu, čím sa už zaradil medzi najlepších slovenských bežcov súčasnosti.
„Bola to systematická práca posledných rokov. Aj časy ukazujú, že moja výkonnosť kontinuálne rastie. Čakal som to, veril, že sa tak stane. Môj zámer je totiž zlepšovať sa. Nie sme profesionálni, ale výkonnostní športovci. Dúfam, že napríklad Alex Hulka a Filip Jančík sa presadia aj na medzinárodnej úrovni. Ja nie som na ich úrovni, a to ani z hľadiska talentu. Áno, môžem povedať, že som sa zaradil medzi domácu výkonnostnú špičku. Zrejme Devín bol prvý moment, keď si ľudia všimli, že tento chalan vie niečo zabehnúť.“
