Beh patrí k najzdravším spôsobom pohybu človeka. Aký dopad má na naše zdravie pravidelné behanie?
Beh je spolu s chôdzou najprirodzenejšia ľudská pohybová aktivita. A navyše je to najslobodnejší a lacný šport. Nepotrebujete žiadne telovýchovné zariadenie, žiadnu halu, bazén ani súpera. Jediné, čo potrebujete, sú bežecké topánky. A kalorický výdaj v čase je oveľa väčší než napríklad pri cyklistike. Na tréning rekreačného behania stačí šesťdesiat minút, zatiaľ čo pri cyklistike potrebujete trikrát toľko. Ešte zdravšie než beh sú bežky. Tie však okrem drahého vybavenia potrebujú najmä sneh, ktorého je u nás čoraz menej.
#vlozeny_clanok_17967_sirka#Pochopiteľne je to individuálne, ale ako často by sme mali behať, aby to prospievalo nášmu zdraviu a ešte sme si prípadne zlepšili kondíciu?
Pre zdravie nám stačí trikrát týždenne si ísť zabehať na šesťdesiat minút v tempe určitej srdcovej frekvencie. Tá sa orientačne vypočíta zo vzorca 220 mínus vek, pričom optimálne je pohybovať sa na úrovni 60 až 75 percent maxima. Ak nemáte hodinky s meraním srdcovej frekvencie, ide približne o tempo, pri ktorom sa dokážete počas behu rozprávať. Ide o takzvaný aeróbny tréning, ktorý zvyšuje výkonnosť a zároveň posilňuje imunitu. Mnohí bežci potvrdia, že práve počas takéhoto behu sa im podarí vyriešiť problémy, nad ktorými si predtým márne lámali hlavu – mozog je totiž lepšie prekrvený.
Behanie ako významný nástroj zdravého životného štýlu má aj podstatný ekonomický dopad na spoločnosť, čo vy z pozície kardiochirurga vnímate obzvlášť citlivo. Dá sa tento prínos presnejšie vyčísliť?
Ekonomický dopad je dvojitý. Po prvé má význam pre samotného športujúceho človeka. Ste zdravší, trpíte podstatne menej civilizačnými chorobami, ako sú nadváha, vysoký krvný tlak, cukrovka druhého typu či ischemická choroba srdca. A stále platí staré pravidlo „v zdravom tele zdravý duch“. Po druhé je to prínos pre spoločnosť. Potrebujete menej liekov a menej pobytov v nemocnici. Navyše organizovanie medzinárodných bežeckých pretekov má veľký ekonomický prínos pre mestá, ktoré ich organizujú. Napríklad Praha sa stala bežeckým centrom nielen Európy. Prichádzajú sem ľudia z celého sveta, a to aj s doprovodom.
Ako často by sme podľa vás mali všeobecne športovať?
Nemusíme
len behať, môžeme aj plávať či jazdiť na bicykli – jednoducho by sme sa
nejakej pohybovej aktivite mali venovať aspoň trikrát týždenne. Mali by
sme sa však venovať aj posilňovaniu, pretože s pribúdajúcim vekom ubúda
svalová hmota.
Vy osobne ste známy svojím pozitívnym vzťahom, ba až láskou k
behaniu. Čo vám takýto životný štýl prináša aj po psychickej stránke?
Okrem
toho, že si môžete aj vo vyššom veku viac užívať život, pri pohybe
dochádza k jednej zaujímavej veci. Vyplavujú sa takzvané endorfíny, teda
hormóny dobrej nálady. A keď si zvyknete na to, že sa jednoducho cítite
dobre, tak vám behanie napríklad počas nachladnutia, keď by ste nemali
športovať, chýba a už sa naň opäť tešíte.
Aká konkrétna vzdialenosť či povrch vám vyhovujú?
Najradšej
behám po mäkkom povrchu, po lesných cestách. Ale v dobrých topánkach aj
po asfalte, na vzdialenosti od siedmich do dvanástich kilometrov.
Prezraďte nejaké osobné rekordy na
vytrvalostných tratiach.
Môj osobný rekord na
maratóne je 3 hodiny a 14 minút. Polmaratón mám za 1 hodinu a 28 minút,
Běchovice za 38 minút a Veľkú kunratickú pod 15 minút. Ale to už je
dávno.
