Päť olympijských účastí, piate miesto v Soči, bronz z majstrovstiev Európy v maratóne a niekdajšie české rekordy. Eva Vrabcová Nývltová patrí medzi najúspešnejšie české vytrvalkyne histórie. Po náročnom konci profesionálnej kariéry našla nový zmysel v trénovaní a dnes opäť aj sama preteká. Cez víkend 15. a 16. augusta sa navyše predstaví vo farbách tímu MIZUNO – BEHAME.sk na štafetovom behu Od Tatier k Dunaju.
Na lyžiach absolvovala tri zimné olympiády, neskôr sa preorientovala na cestný beh a pridala dve účasti na letných hrách. Napriek tomu sa dnes neoznačuje ani za lyžiarku, ani za klasickú atlétku.
„Asi by som o sebe povedala, že som jednoducho vytrvalkyňa a bežkyňa. Lyžiarsku kariéru už vnímam ako niečo, čo bolo dávno. Na lyže dokonca nemám ani potrebu chodiť a neznášam zimu, takže lyžiarka už určite nie som,“ povedala v rozhovore pre BEHAME.sk.
Úspechy na lyžiach aj v teniskách
K behu na lyžiach ju priviedlo rodinné prostredie a odmalička mala jasno v tom, že sa chce dostať na olympijské hry. Postupne však čoraz intenzívnejšie pociťovala náročnosť lyžiarskeho sveta, tvrdosť prípravy aj závislosť výsledkov od materiálu a servisného tímu.
Napriek tomu dokázala preniknúť medzi absolútnu svetovú elitu. Na zimných olympijských hrách v Soči 2014 obsadila piate miesto v behu na 30 kilometrov voľnou technikou. Pred ňou skončili iba tri Nórky a Fínka Kerttu Niskanen.
„Lyžovaniu a príprave som obetovala naozaj všetko. Bola to obrovská drina, sebazaprenie a obmedzenie prakticky všetkých ostatných aktivít. Piate miesto je preto krásnou odmenou. Človek chce medailu vždy, ale pri sile severských krajín je pre mňa tento výsledok v podstate olympijskou medailou,“ vysvetlila.
Medzi ďalšie veľké výsledky patrili deviate miesto na 30 kilometrov klasickou technikou na majstrovstvách sveta 2015 či šiesta priečka v celkovom poradí Tour de Ski 2014/15. Vo finálnej etape s legendárnym výjazdom na Alpe Cermis bola dokonca štvrtá.
Dnes už priznáva, že jej zima ani samotné lyžovanie nechýbajú. Neznamená to však, že by ich počas kariéry nemala rada.
„V tom čase som lyžovanie milovala a odmalička som chcela ísť na olympiádu. Nenapadlo mi, že by som sa tam mohla dostať v niečom inom. Až v kontexte toho, akú veľkú lásku som si neskôr našla k behaniu, to môže vyzerať inak,“ doplnila.
Maratón ju dlho lákal
Beh bol prirodzenou súčasťou jej letnej prípravy. Odmalička ju bavili cezpoľné preteky a dávno pred ukončením lyžiarskej kariéry premýšľala o polmaratóne či maratóne.
„Už niekedy v osemnástich rokoch som chcela bežať Pražský polmaratón, ale vtedy sa ešte lyžovalo. Pamätám si, že už v tom období som hovorila, že raz chcem odbehnúť maratón. Musela som iba počkať, kým na to dozreje správny čas aj rozhodnutie skončiť s lyžovaním,“ priblížila.
Definitívny prechod k atletike prišiel v roku 2016. Bol oveľa rýchlejší a úspešnejší, než sama očakávala. Už po niekoľkých mesiacoch maratónskej prípravy splnila limit na olympijské hry v Riu de Janeiro.
„Bolo to strašne neplánované. Lyžiarsku kariéru som ukončila ani nie rok predtým a povedala som si, že teraz je čas odbehnúť si maratón. Na olympijský limit som, samozrejme, myslela, ale nemala som za sebou nič, podľa čoho by som mohla veriť, že naň reálne mám. Keď sa mi to podarilo, bolo to obrovské ‚wau‘,“ priznala.
V Riu napokon obsadila 26. miesto časom 2:33:51. Vďaka účastiam na zimných aj letných olympijských hrách sa zaradila do veľmi úzkej skupiny športovcov, ktorí dokázali reprezentovať pod piatimi kruhmi v dvoch odlišných športoch.
Letná olympiáda na ňu zároveň zapôsobila intenzívnejšie než zimné hry.
„V Riu sa v olympijskej dedine stretli naozaj všetci športovci. Mohli sme sa rozprávať o tom, ako sa kto pripravuje a čím je jeho šport špecifický. Každý obdivoval toho druhého. Zimná a letná olympiáda sa pre mňa nedajú porovnať. Tá letná bola určite krajšia,“ zaspomínala si.
Životný výkon v Berlíne
Vrchol atletickej kariéry dosiahla v roku 2018. Na Pražskom polmaratóne najskôr vytvorila český rekord 1:11:01. O niekoľko mesiacov neskôr získala na majstrovstvách Európy v Berlíne bronzovú medailu v maratóne a časom 2:26:31 stanovila ďalší český rekord.
Oba národné rekordy už boli prekonané, vznikli však ešte pred plným nástupom dnešnej generácie karbónovej obuvi.
„Keď sa pozriem na topánky, v ktorých som vtedy pretekala, hovorím si, ako som v nich vôbec dokázala bežať tak rýchlo. Na danú dobu boli tie časy asi dobré. Niekedy si poviem, že je škoda, že som sa behu nezačala venovať skôr. Na druhej strane som už mohla byť pretekaná a možno by som sa do tejto výkonnostnej fázy nikdy nedostala,“ zamyslela sa.
Cítila, že najmä na polmaratóne mala rezervu na ešte rýchlejší čas. Berlínsky maratón však považuje za deň, keď do seba zapadlo úplne všetko.
„Bol to asi najlepší výkon mojej bežeckej kariéry. Stretlo sa tam naozaj všetko,“ skonštatovala.
Maratónsku prípravu pritom nevnímala ako psychicky ubíjajúcu. Práve naopak – v porovnaní s komplikovaným lyžiarskym svetom jej prinášala pokoj.
„Je to paradox, pretože maratónsky tréning je založený na rutine a monotónnosti. Mne to však tak vôbec nepripadalo. Väčšinu tréningov som behala po jednej ceste tam a späť a bola som spokojná, že môžem iba bežať. Nemusela som nad ničím iným premýšľať. Bolo to čistenie hlavy a užívanie si samotného bytia,“ opísala.
Návrat po pôrode
Po zdravotných problémoch s achilovkami prišlo materstvo a následne pandémia, ktorá posunula olympijské hry v Tokiu o jeden rok. Vrabcová Nývltová tak získala šancu zabojovať o ďalšiu olympijskú účasť.
Počas tehotenstva zostala aktívna, no bola opatrná a riadila sa odporúčaniami lekárov. Po pôrode sa však pre vidinu olympiády vrátila do tréningu veľmi rýchlo.
V roku 2021 zabehla maratón za 2:27:07 a splnila limit. S odstupom času pripúšťa, že tlak na rýchly návrat nebol správny.
„Vytvorila som na seba obrovský tlak, pretože som sa chcela vrátiť a stihnúť olympiádu. Začala som veľmi skoro a nebola som opatrná. Myslím si, že to bola chyba, a nikomu by som podobný postup neodporúčala,“ povedala otvorene.
Olympijský maratón v Tokiu pre zdravotné problémy nedokončila. Výsledok vnímala ako osobnú prehru, zároveň jej však pomohol prehodnotiť priority.
„Bola to škola, ktorá mi ukázala, že nastal čas odísť z vrcholového športu a naplno sa venovať rodine. Znie to ako klišé, ale všetky víťazstvá sveta pre mňa nemajú takú cenu ako krásny a spokojný rodinný život,“ zdôraznila.
Neľahký koniec kariéry
Profesionálnu kariéru ukončila vo februári 2023. Rozhodnutie nebolo výsledkom pokojného a dlhodobo plánovaného odchodu. Bránili jej zdravotné problémy a zároveň prišla o podmienky potrebné na plnohodnotnú prípravu.
„Koniec kariéry som vlastne nezvládla dodnes. Dva roky som takmer vôbec nemohla behať a strašne ma to ničilo. Nechýbal mi iba pocit z víťazstva alebo dobrého výsledku. Chýbal mi stav, keď človek beží, všetko mu ide a dostane sa do akéhosi flow,“ priznala.
Niekoľko mesiacov užívala antidepresíva. Zároveň zostávala v kontakte s pretekmi a sledovala ostatných bežcov, čo bolo pre ňu povzbudením aj zdrojom bolesti.
Situácia sa začala obracať až vtedy, keď sa s manželom Martinom Vrabcom pustili do trénovania ďalších ľudí.
„Moje ambície sa do určitej miery premietli do nich. Nemusia podávať vrcholové výkony. Mne ku šťastiu stačí, keď sú spokojní, majú z behania radosť a môžu zažívať niečo podobné ako kedysi ja,“ vysvetlila.
Dnes opäť dokáže pretekať, hoci si musí strážiť hranicu, za ktorú ju zdravie nepustí. Na jar 2026 zabehla Pražský polmaratón približne za 1:16:48 a v budúcnosti by si chcela vyskúšať aj ďalší maratón.
S manželom trénujú približne päťdesiat bežcov
Tréningovú skupinu manželov Vrabcovcov dnes tvorí približne päťdesiat ľudí. Nájdeme v nej ambicióznych pretekárov, výkonnostných bežcov, úplných začiatočníkov aj ľudí, ktorí sa chcú pri behu predovšetkým stretávať a cítiť dobre.
„Viem byť prísna, ale zároveň sa snažím byť empatická a odhadnúť cieľ konkrétneho človeka. Inak pristupujeme k športovcovi orientovanému na výkon a inak k niekomu, kto sa chce iba hýbať. Tréning sa snažíme prispôsobiť jeho práci, rodine a tomu, čo má aktuálne za sebou,“ opísala svoj prístup.
Najvýraznejšou zverenkyňou je v súčasnosti Michaela Čepová. Pôvodne úspešná squashistka začala systematicky behať až na konci roka 2024. Na Pražskom polmaratóne 2025 bola najlepšou Češkou časom 1:15:38 a v marci 2026 si na rovnakej trati zlepšila osobný rekord na 1:13:07.
„Míša má bezpochyby obrovský talent. Na druhej strane si myslím, že množstvo ľudí trénuje oveľa viac, než by muselo. Nevedia odpočívať, stále absolvujú ťažké tréningy a zabúdajú na to najjednoduchšie – na pomalé behy,“ upozornila Vrabcová Nývltová.
Systém, ktorý s manželom vytvorili, nie je čistou atletickou ani lyžiarskou metódou. Kombinuje skúsenosti z oboch športov a zohľadňuje životné podmienky konkrétneho zverenca.
„Pracujeme s tréningami vo veľmi nízkej intenzite, ku ktorej vhodne pridávame intervaly, dlhé behy a tempové tréningy. Dôležitá je kombinácia rôznych intenzít, správne načasovanie a prispôsobenie človeku. Inak môže trénovať niekto so sedavou prácou a inak človek, ktorý pracuje fyzicky,“ vysvetlila.
Za jednu z najčastejších chýb hobby bežcov považuje neschopnosť skutočne spomaliť. Ďalšou je odmietanie voľných dní.
„Keď niekomu napíšeme tréningové voľno, býva z toho nahnevaný alebo smutný. Deň odpočinku je však pri systematickom tréningu mimoriadne dôležitý. Každý zverenec by mal mať aj niečo iné, čo ho baví a nie je založené na fyzickej aktivite. Keď sa potom zraní alebo tri dni nemôže behať, psychicky sa z toho nezrúti,“ dodala.
Od Tatier k Dunaju tiež s mladou zverenkyňou
Medzi mladé talenty skupiny patrí Josefína Šturmová, víťazka juniorskej kategórie na tradičných Běchoviciach 2025. Náročných 10 kilometrov vtedy zvládla za 38:20.
Práve Josefína bude spolu s Evou súčasťou tímu MIZUNO – BEHAME.sk na štafete Od Tatier k Dunaju. Vrabcová Nývltová v nej vidí veľký potenciál, nechce ju však tlačiť k rozhodnutiu, že sa musí naplno venovať vrcholovému športu.
„Je ešte veľmi mladá a má viacero aktivít. Nechcem ju tlačiť do toho, že musí športovať naplno. Musí sa sama rozhodnúť, či to chce. Potenciál určite má. Miluje prírodu a podobné zážitky, preto som chcela, aby si tento beh vyskúšala so mnou. Myslím si, že ju to bude baviť,“ prezradila.
Štafeta Od Tatier k Dunaju sa uskutoční 15. a 16. augusta 2026. Tímy čaká približne 345 kilometrov z Jasnej v Nízkych Tatrách až na nábrežie Dunaja v Bratislave. Beží sa nepretržite cez deň aj noc.
Pre Vrabcovú Nývltovú nepôjde o prvú podobnú skúsenosť. Štafetový formát si vyskúšala už v predchádzajúcom roku a prekvapilo ju, ako veľmi ju oslovil.
„Nikdy nebolo mojím snom bežať niečo podobné. Minulý rok ma to však úplne dostalo. Z behu sa zrazu stal tímový šport. Bolo skvelé spoločne prežívať aj chvíle, keď toho už má človek plné zuby a nadáva, do čoho sa pustil. Vtedy príde tímová podpora. Vytvorili sme výborný kolektív a bola to obrovská zábava,“ spomína.
Zdanlivo jednoduché tri približne desaťkilometrové úseky podľa nej komplikuje chýbajúci spánok, cestovanie v aute, obmedzená regenerácia, nočný beh aj potreba opakovane sa rozhýbať.
„Keď človek pridá nedostatok spánku, diskomfort pri cestovaní a beh v tme, je to niečo úplne výnimočné. Každému bežcovi by som odporučila aspoň raz v živote podobnú štafetu zažiť,“ odkázala.
Tím MIZUNO – BEHAME.sk má aj výsledkové ambície
Tím MIZUNO – BEHAME.sk nechce byť na trati iba do počtu. Vrabcová Nývltová však zdôrazňuje, že konečné umiestnenie nebude jediným meradlom úspechu.
„Náš kapitán hovoril, že výsledkové ambície máme, takže áno. Dúfam, že všetci zostaneme zdraví a podarí sa nám ich naplniť. Napriek tomu si myslím, že v tomto prípade nejde iba o víťazstvo. Podľa doterajšej tímovej atmosféry sa všetci tešíme na skvelú akciu a na spoznávanie nových ľudí,“ povedala.
Teší sa aj na návrat do Tatier, ku ktorým má napriek svojej nechuti k zime a horám výnimočný vzťah.
Jednotlivé úseky chce rozložiť s rozvahou. Prvý plánuje absolvovať kontrolovane, druhý by mal ponúknuť najväčší priestor na rýchlosť a tretí bude predovšetkým skúškou odolnosti po prebdenej noci.
„Prvý úsek treba bežať veľmi opatrne, skôr v tempe dlhého behu. Druhý sa dá rozbehnúť rýchlejšie, pretože ešte zostávajú sily. Pred tretím je už človek po noci rozlámaný a musí sa znovu rozhýbať. Dôležité bude udržať koncentráciu, začať pomalšie a až podľa aktuálneho stavu zistiť, či sa dá zrýchľovať, alebo to už bude iba boj do cieľa,“ uzavrela Eva Vrabcová Nývltová.
Tím MIZUNO – BEHAME.sk bude na štafetových pretekoch Od Tatier k Dunaju podporený viacerými partnermi. Značka BMW zabezpečila flotilu 3 nových elektrických áut BMW iX3. Mizuno štafetu oblieka. O pitný režim sa postará spoločnosť SETE. Výrobca CEP dodal kompresné ponožky a bežecké doplnky i ďalšie produkty dodali Premium Brands.
