BRATISLAVA 25. marca – Keď mala 20 rokov, tak zažila debut medzi elitou vo Svetovom pohári. Celkovo tam pôsobila 14 sezón. Napriek pamätným výsledkom však nedosiahla na medailu z veľkého podujatia. Majstrovstvá sveta či zimné olympijské hry boli bez cenného kovu, no v SP až v 11 prípadoch stála na pódiu – štyri razy bola druhá a sedemkrát tretia.
„Som matka a manželka, treba sa starať o rodinu. V uplynulom období som svojich najbližších zanedbávala, teším sa na to, ako im to teraz vynahradím,“ priblížila pre portál sportweb.pravda.sk.
Posledné preteky s hromadným štartom ukončila na solídnom 7. mieste, predtým skončila 18. v stíhačke a 15. v rýchlostných pretekoch. Veľká míľnik prišiel začiatkom marca vo fínskom Kontiolahti, kde obsadila 3. priečku vo vytrvalostných pretekoch.
#vlozeny_clanok_17968_sirka#Ostatné dva roky premýšľala, že by ukončila bohatú kariéru – bolo to od chvíle návratu do kolotoča SP po materskej dovolenke. „Pred začiatkom prípravy na tento ročník som bola definitívne rozhodnutá, že to bude moja posledná sezóna. Nechcela som však nič dopredu vyhlasovať, keďže názory sa môžu zmeniť. Môj sa nezmenil a stalo sa to, čo som si predsavzala,“ uviedla 33-ročná rodáčka z Brezna.
„Túžila som po tom, aby som skončila na vrchole. To sa mi aj podarilo v tom zmysle, že nechcela som sa lúčiť v poli porazených. Chcela som ukázať, že som stále konkurencieschopná a zamávať biatlonu štýlovo. Vďaka umiestneniu v najlepšej svetovej desiatke, ktoré som dosiahla v mojich posledných pretekoch, sa mi to aj podarilo,“ povedala Bátovská Fialková.
Je si vedomá, že ešte jeden či dva ročníky by dokázala byť na
vrchole a mala by podobnú výkonnosť, no kvôli rodine už nechce viac
pokračovať. Dúfa, že jej dcérka Romanka odpustí, že ostatné dva roky s
ňou netrávila dostatok času. Napriek tomu si svoje posledné chvíle v
biatlone užila a rozlúčka prebehla podľa jej predstáv.
„Keď si na ňu spomeniem, prebehnú mi po tele zimomriavky. Bolo to
skvelé a sčasti také, aká som ja – emotívne. Doteraz sa mi tlačia slzy
do očí, nikdy na to nezabudnem. Chcem sa poďakovať tímu i mojej rodine,
že som mohla mať takú krásnu rozlúčku. Sú športovci, ktorí sa lúčia v
štýle: ‚Čaute, tak ja odchádzam.‘ Ale ja som mohla odísť s veľkou
parádou, navyše v spoločnosti kolegov a najbližších. Veľmi si to vážim,“
priblížila.
Okrem športových úspechov si cení aj priateľstvá, ktoré nadobudla.
„Som vďačná za to, čo som vďaka biatlonu zažila a kde všade som mohla
cestovať. Naučila som sa veľa vecí nielen o živote, ale aj o sebe.
Všetko toto mi bude chýbať, ale verím, že ďalšie krásne veci prídu,“
povedala s tým, že by pri tomto športe chcela ostať, možno aj v
Slovenskom zväze biatlonu.
Priznala, že ju mrzí fakt, že z vrcholného podujatia nepriniesla
medailu. „Nechýbalo veľa, vždy som na to mala, ale tesne sa mi to
nepodarilo. Hovorím, že mi to asi nebolo súdené. Napriek tomu som vďačná
za kariéru, ktorú som mala. V rámci slovenského športu bola
nadštandardná,“ uznala Bátovská Fialková, ktorej najlepšie umiestnenie
bolo 5. miesto na MS či ZOH.
Chýbať jej bude tím, režim či fyzioterapeuti. Naopak, je rada, že sa
vyhne baleniu veľkých cestovných tašiek, ich vybaľovaniu a presúvaniu.
„Rozhodne mi nebude chýbať pocit, že musím ráno vstať z postele a ísť
trénovať aj vtedy, ak ma niečo bolí a keď sa mi nechce. Odteraz to už
robiť nemusím,“ doplnila pre uvedený web s tým, že si Slovensko musí
nejaký čas počkať, kým sa niekto dostane na podobnú výkonnosť.
