Náhle postihnutie členkového kĺbu podvrtnutím nohy, pri ktorom dochádza k prekročeniu fyziologického rozsahu v kĺbovom spojení (noha sa vytočí viac, než môžu väzivá a kĺb tolerovať), patrí u aktívneho vyznávača behania v teréne k najfrekventovanejším zraneniam.
V 85 percentách býva postihnutá vonkajšia strana nohy, najmä jej väzivá. Deje sa tak väčšinou pred dobehnutím do cieľa, keď sú aktéri viac unavení a klesá ich pozornosť, pri náhlej zmene smeru alebo výraznejšej nerovnosti terénu.
Zranenia členku sprevádzajú bežcov opakovane najmä pri zanedbávaní prevencie a nízkej koncentrácii na behanie. Často sa to stáva bežcom so slúchadlami v ušiach, čo môže spôsobiť trvalé následky.
#vlozeny_clanok_15919_sirka#
Nezriedka je však postihnutie v podobe podvrtnutia (distorzia) s následným poškodením väzivového (ligamentózneho) aparátu spôsobené nerovnosťou mimo bežeckého terénu – šmykľavou dlážkou v objekte spŕch, posilňovne, regeneračných liniek, rehabilitácie alebo nesprávnym civilným obutím.
Dochádza k prudkému vytočeniu alebo vybočeniu nohy a bežec si spôsobí problém zvyčajne vlastnou nepozornosťou, ťažkopádnosťou, prípadne nahromadenou únavou, keď má v krvi veľa odpadových produktov metabolizmu (látkovej premeny) vznikajúcich pri a po fyzickom zaťažení („je zakyslený“, „zatavený“).
Po úraze vzniká v mieste zranenia väzív bodavá bolesť, opuch a poruší sa funkcia kĺbu. Po chladovej terapii sa často bežcovi uľaví a pokúša sa pokračovať v behaní, ide cez bolesť. Rozsah poškodenia väzivového aparátu sa však práve vtedy môže nekontrolovane zväčšiť.
