BRATISLAVA 28. januára – Olympiády patria medzi najrizikovejšie megaprojekty vôbec. A vysokými nákladmi, systematickým prekračovaním rozpočtov a s dlhodobými prínosmi, ktoré sú v lepšom prípade neisté, v horšom vyslovene záporné. Zvlášť zimné olympijské hry z tohto pohľadu vychádzajú ešte problematickejšie než letné.
Hlavným dôvodom je charakter infraštruktúry, ktorú si zimné hry vyžadujú. Ide o vysoko špecializované športoviská, ako sú skokanské mostíky, bobové a sánkarské dráhy či rozsiahle systémy umelého zasnežovania, ktoré majú po skončení hier len veľmi obmedzené využitie. Ako upozorňuje analytik investičnej platformy Portu Marek Malina, ide o investície v miliardách dolárov, ktorých následná prevádzka a údržba dlhodobo zaťažujú verejné rozpočty. K tomu sa pridáva geografická podmienenosť zimných hier, ktoré sa často konajú v horských regiónoch nepripravených na masový nápor návštevníkov. Výsledkom sú nákladné dopravné projekty, prezentované ako dlhodobý prínos, no realizované primárne kvôli krátkodobej potrebe olympiády.
#vlozeny_clanok_17822_sirka#Jedným z najkonzistentnejších javov v histórii olympijských hier je prekračovanie rozpočtov. Výskumy Oxfordskej univerzity ukazujú, že všetky doterajšie olympijské hry sa skončili nad pôvodným rozpočtom. Pri zimných hrách sa po zohľadnení inflácie náklady v priemere zvýšili o 132 percent. Tento trend nie je výsledkom náhodných zlyhaní, ale skôr systematického podhodnocovania výdavkov už vo fáze kandidatúry. Extrémnym príkladom je Soči 2014, kde sa oficiálny rozpočet približne 12 miliárd dolárov po započítaní infraštruktúry a bezpečnosti vyšplhal na viac než 50 miliárd, čo predstavuje reálne prekročenie nákladov o 289 percent. Podobne problematické boli aj hry v Pekingu 2022, ktoré síce oficiálne vykázali prebytok, no podľa nezávislých analýz boli skutočné náklady násobne vyššie. Relatívne najlepšie dopadol Pjongčang 2018, kde sa rozpočet prekročil len o dve percentá.
