Prečo ste sa rozhodli práve pre tréningový kemp v Keni?
Chcel som si skrátiť slovenskú zimu a zároveň ísť trénovať do vysokej nadmorskej výšky 1500 až 2500 m, ako sa odporúča pre zvýšenie počtu červených krviniek, a zároveň, aby neprevážili negatívne faktory na telo a výkon. Takisto som chcel, aby toto miesto nemalo veľký časový posun v porovnaní so Slovenskom. Tieto podmienky spĺňal ostrov Tenerife na ´Kanároch´ a aj kenský Iten.
Napokon ste sa rozhodli pre Keňu: kto vám odporučil konkrétne Iten?
V Itene momentálne trénuje aj skupina českých vytrvalcov okolo Patrika Vebra a Jiřího Homoláča. V tréningovom stredisku je ubytovaných i viacero bežcov z rôznych častí Európy, USA aj Kanady. Často trénujem i so spolubývajúcim, Španielom Davidom Rosellom. Zatiaľ, v období aklimatizácie, behám prevažne na štrkových cestách v okolí, ale aj na asfalte. Denne mi to vychádza približne 25 kilometrov rozdelených na dva tréningy. Prípravu na ovále štadióna mám v pláne neskôr.
Čo vás najviac v Keni prekvapilo – z pohľadu atletiky a takisto aj z pohľadu bežného života?
Nuž, je toho dosť veľa. Napríklad to, čo robím aj ja doma – ranný beh za svitania. Ten je pre miestnych vytrvalcov úplne prirodzený. Často sa stáva, že sa počas behu ku mne pridajú miestne deti a pobehnú so mnou niekoľko stoviek metrov. Zaujalo ma, že hlavná cesta je lemovaná drobnými obchodíkmi podobnými ako u nás na tržnici. Reálne autobusové spojenia neexistujú. Premávajú tu len tzv. matatu, čiže mikrobusy do mesta Eldoret. Mikrobus si musíte stopnúť, a keď chcete vystúpiť, poklepaním na strechu dáte šoférovi najavo, kde presne vám má zastaviť…




