Na svoje prvé bežecké preteky som vybehol s telefónom na ruke a bežal len tak rýchlo, aby som nebol posledný z tímu. To už sme hrali s kolegami Hanspaulskú ligu a občas sa išli prebehnúť. Zásadný zlom ale nastal, keď mi kolega zohnal hodinky Garmin! Pípali, zaznamenávali každý kilometer, mohol som na nich oči nechať! Neskutočne ma to nakoplo, chcel som bežať znova a ďalej, rýchlejšie a lepšie! Bolo to tak motivačné, zábavné a progresívne. Zrazu ma zaujímalo, za koľko odbehnem 10 kilometrov a aké mám tempo na kilometer!
A tak som si našiel prvé preteky, ktoré by sa nekrížili s futbalom (Běhej lesy Brdy začiatkom júna, písal sa rok 2018). Rozhodol som sa vo štvrtok. Online registrácia aj napriek prosebnému emailu rozhodne neklapla, čím komplikácie nekončili. Ako to skĺbiť s futbalom a ako sa na preteky dostať…?
Je tu deň D, sobota, 10:15. Na Kavčích horách nastupujem na futbalové stretnutie a v 73. minúte sa nechávam vystriedať. Striedam sprchu s útekom na miesto vyzdvihnutia s Michalom, ktorý ponúkal spolujazdu na facebooku. Zatiaľ čo mi Michal, vášnivý bežec, rozpráva o behaní a pýta sa, ako plánujem preteky rozbehnúť a také tie podobné reči pred pretekmi, hovorím mu, že nemám ani štartovné číslo, práve som dohral zápas a… už som nemusel pokračovať. Len nechápavo pokrútil hlavou.
#vlozeny_clanok_15228_sirka#
