Preteky mužov v krose na 4 km na tohtoročnom slovenskom šampionáte v cezpoľnom behu v Betliari sa niesli v réžii „behajúcich dvojičiek“ Petra a Michala Kováčovcov.
Odchovancov atletiky MŠK Žiar nad Hronom, ktorí v súčasnosti behajú v bratislavských kluboch (Peter v AO TJ Slávia STU, Michal v AK Run for Fun), delilo v cieli iba päť sekúnd. Mladší Peter tak v Betliari úspešne zavŕšil tohoročný zlatý hetrik. Z titulu majstra Slovenska sa tento rok tešil v behu na 1500 metrov v hale i na otvorenom štadióne. Michal lanský bronz z krosu pretavil v cennejšie striebro.
Prečo ste si zo športov vybrali atletiku?
Pravdou je, že až do sedemnástich rokov som sa nevenoval žiadnemu športu. Mal som síce aktívne detstvo – jazdili sme na bicykloch, na lúke sme hrali futbal, na rybníku hokej, ale neuvažoval som o tom, že by som nejaký šport robil aj súťažne. Všetko sa začalo až na gymnáziu v Žiari nad Hronom. Na úvodnej hodine telesnej sme bežali dvanásťminútovku, známy Cooperov test. Odbehol som v ňom 3200 metrov a profesor povedal, že ide o veľmi kvalitný výkon. Bol prekvapený, že nerobím žiadny šport a odporučil mi, aby som sa prihlásil do miestneho atletického klubu. A tak som o niekoľko dní prišiel na svoj prvý bežecký tréning. Vďaka prvému trénerovi, ktorým bol Miroslav Rybarský, som získal k behu kladný vzťah.
Kedy ste sa atletickému tréningu začali venovať systematicky?
Prakticky hneď ako som začal chodiť na atletiku, som k behu pristupoval s plnou vážnosťou. Trénoval som každý deň, poctivo a tvrdo – často oveľa viac, ako mi kázal tréner. A to bola chyba. Síce sa mi darilo zlepšovať sa, ale na druhej strane som bol veľmi často chorý, keďže telo, ktoré nebolo pripravené na takú záťaž, bolo unavené. Trvalo mi niekoľko rokov, kým som si uvedomil, aký dôležitý je oddych a regenerácia. Až potom bol môj tréning skutočne systematický.
Keď ste sa v roku 2019 stali prvýkrát majstrom SR v behu na 1500 metrov, konštatovali ste, že sa vám to podarilo po jedenástich rokoch tvrdej športovej prípravy. Kde sa vo vás zobrala taká húževnatosť a nepoddajnosť?
Keď som s behaním začínal, vôbec som neuvažoval o tom, že by som raz mohol vyhrať majstrovstvá Slovenska. Motiváciou bolo zlepšovať sa v behu na 1500 metrov, ktorý bol mojou najsilnejšou disciplínou. Reálna šanca vyhrať seniorské majstrovstvá Slovenska prišla až neskôr, mal som veľkú radosť, keď sa mi túto šancu podarilo využiť.
#vlozeny_clanok_12540_sirka#
Aké to bolo, keď ste sa na večernom behu Nitrou v roku 2015 ocitli na stupni víťazov po boku dvojičky – brata Michala? Vy ste zvíťazili a on dobehol o 22 sekúnd po vás druhý…
Skvelý pocit. V cieli som bol naozaj šokovaný. Brat Michal dovtedy nebehával a prekvapením pre mňa bolo, že sa vôbec postavil na štart. Spolu s ním tam stálo aj viacero skvelých bežcov a tak by ma príjemne prekvapilo akékoľvek jeho umiestnenie v prvej desiatke. Počas pretekov som nestíhal sledovať, ako sa bratovi darí, o to väčšie bolo moje prekvapenie, keď prišiel do cieľa tesne za mnou. Bol to pre mňa šok. Príjemný šok.
Stalo sa Vám niečo podobné predtým?
Možno práve spomínané preteky v Nitre boli pre Michala impulzom, aby začal behávať pravidelne. Odvtedy sa výrazne zlepšil, vďaka čomu sme obsadili prvé dve miesta viackrát. Na konci novembra sa nám to podarilo na majstrovstvách Slovenska v cezpoľnom behu, čo si cením zo všetkých „bratských double” jednoznačne najviac. Byť prvý a druhý na majstrovstvách Slovenska medzi mužmi je predsa unikátny a veľmi cenný úspech.
Na ktorý svoj výsledok ste najviac pyšný?
Ktorý tréner Vám v atletickej príprave dal najviac?
Doteraz ma trénovali traja tréneri a každý z nich mi bežecky veľmi pomohol. Avšak najviac som sa zlepšil pod vedením súčasného trénera Štefana Mereša. Považujem ho za najskúsenejšieho trénera na Slovensku. Je veľký profesionál a takisto skvelý človek.
Ktoré preteky v kariére považujete aj s odstupom času za svoje najvydarenejšie?
Neviem povedať jedny konkrétne preteky, ale rád spomínam na tie, pri ktorých som mal z behu radosť a prišiel som do cieľa s pocitom, že som na trati naplnil cieľ, s ktorým som sa postavil na štart.
V porovnaní s inými športmi, napríklad s cyklistikou či triatlonom, nie je atletický tréning až tak časovo náročný. Takže skĺbenie so štúdiom nebolo problémom. Dalo sa to zvládnuť.
Prečo ste si vybrali štúdium žurnalistiky?
Na gymnáziu som ešte nemal jasno, čomu by som sa chcel venovať. V žurnalistike som videl široké možnosti uplatnenia sa, tak som sa prihlásil.
Čo bolo u vás skôr: záujem o športovú žurnalistiku alebo o športovú fotografiu?
