Začiatkom apríla bude v Bratislave 9. ročník ČSOB Bratislava Marathonu, ktorého druhý ročník (vtedy pod iným názvom, pozn.) vyhrala vaša vtedajšia zverenkyňa Dana Janečková. Ako si spomínate na jej vtedajší triumf?
Na spomínaný maratón sme sa špeciálne nepripravovali, lebo v pláne sme mali bežať jarný maratón OMV v rakúskom Linzi. Práve k nemu smerovala celá naša zimná príprava. V jej závere sme absolvovali náročné štvortýždňové sústredenie vo Vysokých Tatrách, kde sme prehodnotili naše plány a priamo z tohto sústredenia sme deň pred bratislavským maratónom prišli domov. Prakticky priamo z Tatier sme išli na štart bratislavského mestského maratónu. Danka Janečková tento maratón k našej spokojnosti vyhrala, ale stálo ju to pomerne veľa síl, ktoré jej potom o mesiac neskôr chýbali v Linzi. Aj preto vtedy v Linzi tretíkrát v kariére skončila na druhom mieste.
Čo vám z jej prvenstva na tomto mestskom maratóne v Bratislave najviac utkvelo v pamäti?
Pamätám sa, že deň pred štartom bratislavského maratónu sme s Dankou uzavreli stávku. Pri nej sme vychádzali z toho, že tento maratón bude jej trinásty v kariére. Dohodli sme sa, že ak ho vyhrá, dá sa ostrihať dohola (smiech). V cieli, hneď po víťaznom dobehnutí, sa jej podarilo ma prehovoriť a diplomaticky si vyjednala úľavu, že nebude ostrihaná úplne dohola, ale nechá si na hlave 12 milimetrové vlásky (smiech). Dnes sa na tom obaja už iba zabávame, ale pamätám sa na to, že jej tento nový účes celkom pristal (smiech).
Hoci Dana Janečková je odchovankyňou novozámockej atletiky, vy ste ju začali trénovať až po jej návrate z Košíc a Bardejova. Prečo ste si tak dlho k nej hľadali cestu? Nemali ste ambície trénovať ju skôr?
Musím vás trochu opraviť. Naša spolupráca s Dankou sa začala už v roku 2001. Vtedy ešte bola členkou TJ Obal servis Košice. Aj do Bardejova z Košíc prestúpila v čase, keď už bola mojou zverenkyňou. Vtedy už trénovala pod mojím vedením. Ja som ju trénoval aj vtedy, keď súťažila za Košice a Bardejov.
Behame.sk: Ako dlho pôsobíte v AC Nové Zámky? Ktorým disciplínám ste sa venovali ako aktívny atlét, v ktorých máte najlepšie výsledky? Aký športový životopis máte za sebou?
Do atletického klubu AC Nové Zámky som prišiel v roku 1985. Venoval som sa behom na stredné a dlhé vzdialenosti. Najskôr pravda ako pretekár a od roku 1998 už aj ako začínajúci tréner. Čo sa týka môjho športového životopisu, dlhé roky som súťažne hral hádzanú, ale k atletike som sa dostal až po viacerých vážnych zraneniach, pre ktoré som musel predčasne ukončiť svoju hádzanársku kariéru.
Čo vás ako dlhoročného trénera novozámockých bežcov najviac napĺňa hrdosťou? Na čo, alebo na koho z vášho atletického klubu, ste najviac hrdý?
Najviac som hrdý na Danku Janečkovú, ktorá sa dokázala presadiť v cestných behoch nie iba doma, ale aj v zahraničí. Je to bežkyňa, ktorá stála na stupňoch víťazov na mnohých zahraničných podujatiach. To boli, a stále aj sú výsledky, ktoré nedokáže ´urobiť´ každý slovenský atlét. Svojho času jej veľmi dobre sekundoval Imrich Magyar, ktorý dva roky strávil v našej tréningovej skupine. Počas našej spolupráce svoj osobný rekord v maratóne posunul až na hranicu 2:25 h. V súčasnej dobe mi najväčšiu radosť robí Lucia Janečková.“
Čo sa vám doteraz počas vášho pôsobenia v AC Nové Zámky najviac vydarilo?
Samozrejme, veľmi rád spomínam na všetky úspechy, ktoré moji zverenci dosiahli na domácich i zahraničných podujatiach. Ale najväčšiu radosť som zažil vtedy, keď Danka Janečková vyhrala polmaratón v Klagenfurte. To bol naozaj krásny zážitok. A druhým takým vydareným okamihom boli jej preteky v nemeckom Paderborne v roku 2005, na ktorých splnila limit na majstrovstvá sveta v polmaratóne. Danka túto trať zabehla v čase 1:14:19 h.
Na druhej strane, čo vás najviac mrzí, že sa vám nevydarilo? V ktorej oblasti sa vám nedarí postupovať tak, ako by ste chceli, resp. ako ste si voľakedy dávno vysnívali?
Mrzí ma rok 2004, keď sme sa s Dankou Janečkovou pokúšali o limit na OH 2004 v Aténach. V rakúskom Linzi, kde Danka veľmi rada súťažila, sme pre nás výborne rozbehnuté preteky (limit na OH 2004 v Aténach bol 2:42 h, pozn.) pokazili v záverečných piatich kilometroch (dlhá odmlka). Verte mi, že jej výsledný čas 2:43 h ma mrzí ešte aj dnes, po desiatich rokoch!
Ktorí známi novozámockí a slovenskí atléti prešli Vašimi rukami, na koho športovej príprave ste sa ako tréner podieľali?
V minulosti to bola predovšetkým Danka Janečková, potom tiež Imrich Magyar, Gabriel Švajda, Andrea Chovancová, Kristína Hegedüsová, Janka Styková. V súčasnosti sa venujem v prvom rade Lucii Janečkovej a paralympionikovi Adriánovi Matušíkovi.“
Koho výsledky vás najviac uspokojili? Ktorí vaši bývali, resp. súčasní zverenci najviac preslávili atletiku v Nových Zámkoch?
Ako atletického trénera a funkcionára nášho klubu AC ma najviac uspokojili výsledky a výkony Danky Janečkovej a Imricha Magyara. To sú určite najúspešnejší novozámockí športovci – atléti. Ich výkony, ktoré ako bežci a vytrvalci dosiahli, si naozaj zaslúžia našu pozornosť. Patrí im veľká vďaka za to, čo pre novozámockú atletiku v nedávnej minulosti urobili. A môžeme byť veľmi radi, že ešte stále robia (krátka odmlka). V súčasnom období je to zasa Lucia Janečková, ktorá ma svojimi výkonmi a výsledkami uspokojuje.
Má klub atletiky v Nových Zámkoch žiacke „farmy“ alebo školy, s ktorými pri výchove mladých atlétov spolupracuje?
Aj keď naša spolupráca so základnými školami pri dôslednom mapovaní bežeckých a pohybových talentov funguje na celkom solídnej úrovni, ja hovorím, že vždy to môže byť ešte lepšie (krátka odmlka). Netreba sa uspokojiť s tým, čo sme v tejto oblasti dosiahli. Usilujme sa túto spoluprácu so základnými školami posunúť ešte na vyššiu úroveň.
Ako hľadáte bežecké talenty do svojej tréningovej skupiny? Máte nejakého „kamaráta na telefóne“, ktorý vám pomáha mapovať pohybové a bežecké talenty už v žiackom veku?
Náš klub AC Nové Zámky organizuje každý rok viacero atletických pretekov a súťaží pre základné školy nie iba z nášho okresu, ale aj z okresu Komárno. Tieto súťaže sú veľmi dobrou príležitosťou na to, aby sme si zmapovali budúcich nádejných adeptov atletiky. Vidíme ich počas pretekov, takže tie najšikovnejšie a pohybovo najzdatnejšie deti oslovujeme s ponukou, či sa nechcú pod vedením skúsených trénerov venovať atletike aj aktívne. S takouto formou hľadania talentov máme už dlhoročné skúsenosti. Vďaka týmto súťažiam sme pre atletiku získali niekoľko nádejných pretekárov. Treba však s nimi ďalej pracovať.
