Kopala ho elektrina, zažil ľadový šok. Igor Lauko má rád ťažké prekážky

Igor Lauko patrí k popredným slovenským prekážkovým bežcom v rôznych disciplínach Spartan Race.

„Okrem športovania som ťažko pracoval na stavbách, čo tiež prispelo k mojej fyzickej sile a kondícii. Aby sa zo mňa stal prekážkový bežec, som potreboval už len cibriť beh. Ako divák na prekážkových pretekoch som si všimol, že pretekári sú akísi pomalí a pomyslel som si, že by som vedel byť rýchlejší. A tak som sa pustil do trojmesačnej prípravy. Za cieľ na prvých pretekoch, ktorými bol Tvrďák, som si dal umiestnenie v prvej tridsiatke. Povedal som si, že keď sa mi ho podarí splniť, budem pokračovať a zlepšovať sa. V absolútnom poradí som skončil pätnásty z tisícky štartujúcich, čo bolo perfektné,“ vysvetľuje borec z Likavky.

„Potom som okúsil aj Spartan Race, čo sú ešte náročnejšie preteky. Hneď prvý štart vo Svite mi vyniesol 5. miesto a na nasledujúcich pretekoch na Donovaloch som už skončil druhý hneď za najlepším pretekárom Petrom Žiškom. Vtedy som bol ešte úplný laik. Išlo sa v zime, nevedel som, či si brať so sebou vodu, o géloch som nechyroval. Na trati som sa vytrápil, ale keď som dobehol do cieľa ako druhý, bol som z toho šokovaný. Takto sa začala moja kariéra, v ktorej si môžem plniť svoje sny,“ vrátil sa v spomienkach o desaťročie dozadu Lauko, ktorý má odvtedy za sebou už vyše 160 súťaží rôzneho druhu vrátane troch účastí na majstrovstvách Európy a jednej na majstrovstvách sveta, z toho vyše stovky Spartan Race.

Igor nie je profesionálny športovec. Žije klasický život bežného človeka, ktorý má svoju prácu, rodinu i deti a popritom dokáže podávať obdivuhodné výkony. Na Slovensku sa vypracoval medzi pretekárov atakujúcich popredné umiestnenia. Uplynulý rok sa rozhodol pre pauzu. Chcel si oddýchnuť od súťaženia, hoci naďalej trénoval. Rok 2024 však začal veľkou a najmä netradičnou výzvou.

S bežeckým kolegom Lukasom Marcom Schützom z Popradu sa zúčastnili na prekážkových bežeckých pretekoch Tough Mudder Infinity v Saudskej Arábii, na ktorých bola pre víťaza vypísaná lákavá finančná výhra 80 000 eur.

„Určite to bola veľká výzva, nikdy som nemal ambíciu behať v teple a už vôbec nie v púšti. Môj parťák Lukas však prišiel s nápadom, či neskúsime tieto prestížne a finančne bohato dotované preteky. Možno sa na nás usmeje šťastie. Nešli sme tam však s cieľom zarobiť si, ale skúsiť niečo nové - bežať v púšti a najmä sa porovnať s najlepšími. Odmeny totiž prilákali absolútnu svetovú špičku. Preteky mali špecifické pravidlá. Osem hodín sa bežalo v 10 km okruhu s 20 prekážkami, pričom prvých 90 minút bolo ešte bez prekážok. Kolo, ktoré ste začali pred uplynutím osemhodinovej hranice, ste mohli dokončiť. Mne sa podarilo za 8,5 h dať 80 km a prekonať 140 prekážok. Celkovo som skončil 21. a vo vekovej kategórii jedenásty, takže som bol maximálne spokojný. Vyzdvihol by som Lukasa, ktorý napriek svojmu mladému veku (20 r.) odbehol len o 10 km menej, celkovo skončil 25. a vo svojej vekovej kategórii štvrtý. Je to talent a má veľký potenciál. Ja som v jeho veku ani nevedel, že beh mi bude prinášať takú radosť.“

Ako to vyzeralo na trati počas pretekov? „Bežalo sa po rôznych druhoch piesku, ale na trati boli aj miesta, kde bol piesok dostatočne zhutnený a neprepadal sa pod nohami. Z hľadiska držania tempa v piesku to bolo náročné, pretože vynakladaná energia sa strácala pod nohami v mäkkom podklade a v kombinácii s prekážkami tempo kleslo. Na celých 8 kôl - 80 km a 140 prekážok - mi vyšlo priemerné tempo 6:20 min/km,“ prezradil Lauko, ktorý musel pozornosť venovať aj občerstvovaniu.

„Dopĺňanie energie a pitný režim sme dodržiavali striktne. Počas pretekov som spotreboval deväť gélov Edgar s príchuťou lesného ovocia. Keď si to premeníme na energiu, každých 45 minút sme prijali 40 g sacharidov. V závere, v poslednom kole, som už nemal gél, tak som na občerstvovačke siahol aj po banáne. Voda bola k dispozícii každé dva kilometre, takže s pocitom smädu sme určite nepretekali. Voda bola balená vo fľaškách, tým pádom sme vôbec nestrácali čas na občerstvovacích staniciach. V komfortnej zóne sme boli vybavení aj pepsikolou, sušeným ovocím a regeneračným krémom, ktorý sme po odbehnutí maratónskej vzdialenosti aj použili. Má totiž silné regeneračné účinky, príjemné chladí a uvoľňuje napäté svalstvo, čo sme s Lukasom ocenili a do piateho kola sa nám vybiehalo o čosi ľahšie.“