Pre nádejnú prekážkarku Rebeccu Slezákovú sú popri svetovej hviezde inšpiráciou aj Slovenky

Ešte krátko po návrate z juhoamerického kontinentu sa snažila spracovať v sebe skutočnosť, že je siedma najlepšia na svete vo svojej kategórii. „Je to výnimočný pocit, aj keď stále si ešte dostatočne neuvedomujem, čo som dosiahla. Som veľmi vďačná trénerovi, ale aj fyzioterapeutke, masérke a rodine, ktorí sa na tomto výsledku podieľali," povedala Rebecca, ktorá do Limy, kde štartovala na 100 i 400 m prekážok, cestovala s ambíciami postúpiť do semifinále a pokúsiť sa o čo najlepší výsledok, prípadne si zlepšiť osobné maximum. „Koniec koncov je to najlepšia odmena za to, čo do toho dáte a na vrcholnom podujatí sa to ráta dvojnásobne. Podľa rankingu som mala lepšie predpoklady na 400 m prekážok, a preto som si stanovila aj vyšší cieľ - postup do semifinále."

Vyšlo jej to dokonale, cieľ ešte prekročila. Vrchol prišiel v semifinále na 400 m prekážok, kde si zabehla osobný rekord 57,64 s (zo svojho predchádzajúceho maxima ukrojila až 0,80 s) a vybojovala si postup do finále. Tam už bolo na jej výkone cítiť predchádzajúci náročný program (59,23). „V semifinále som nemala čo stratiť. Išla som do toho s tým, že to môže byť môj posledný beh, a tak som sa snažila vydať zo seba maximum. Napokon bolo z toho moje nové osobné maximum, pričom som prvýkrát prekonala 58-sekundovú hranicu a ešte pridala postup do finále. Samozrejme, snažili sme sa urobiť všetko, aby som čo najrýchlejšie zregenerovala a pripravila sa na finále. V rozcvičke som sa cítila dobre, aj keď už to nebolo ako pred semifinále. Bol to už môj štvrtý súťažný deň, ale silu mi dodával pocit, že bežím finále."

V podaní Slezákovej to nebolo prvé finálové umiestnenie na vrcholnom medzinárodnom podujatí. Pred dvoma rokmi bola ako dorastenka na majstrovstvách Európy do 18 rokov v izraelskom Jeruzaleme dvakrát piata (100 i 400 m prekážok). So svojím umiestnením v Lime bola spokojná a na otázku, či dosiahla maximum aktuálnych výkonnostných možností, uviedla: „Myslím si, že na MSJ som predviedla to, na čo som momentálne mala. Je ťažké si vybrať, ktorý z týchto výsledkov je pre mňa cennejší. Vážim si oba, ale vnímam, že majstrovstvá sveta juniorov sa už začínajú približovať dospeláckej atletike, a preto je pre mňa tento výsledok o to cennejší."

Zverenka trénera Petra Filipa je známa svojou všestrannosťou, v čom vidí najmä pozitíva. Do Limy sa chcela kvalifikovať aj v sedemboji, ale pokus o limit stroskotal na vrhačských disciplínach. „Tréner nás všetkých viedol k viacbojom. Je to dobrý základ pre atléta, predchádza sa tým pretrénovaniu, zraneniam a predčasnej špecializácii. Viacboj ma baví, je tam široká škála disciplín, ktoré osviežia prípravu. Samozrejme, keď máme pred vrcholným podujatím, zameriavame sa na prekážky."

Už aj dve prekážkarské disciplíny však prinášajú viac štartov a tým pádom nabitejší program, ktorý môže spôsobiť úbytok síl v rozhodujúcich chvíľach. Zatiaľ však nemá v pláne niektorú z nich vypustiť. „Pokiaľ mi situácia dovolí, budem kombinovať krátke prekážky s dlhými. Samozrejme, keď vyhodnotíme, že by bolo lepšie ísť len jednu disciplínu, prispôsobím sa a urobím všetko pre to, aby som podala čo najlepší výkon. Podľa mňa i trénera sa tieto dve disciplíny navzájom dopĺňajú. Kým sa budem zlepšovať na krátkych prekážkach, budeme ich stále rozvíjať a trénovať, ale myslím si, že do budúcna mám väčšiu perspektívu na 400 m prekážok," ponúkla svoj pohľad a vysvetlila, prečo si namiesto hladkých zvolila prekážkové behy. „Ozvláštnia mi trať a páči sa mi zdolávať prekážky od prvej až po desiatu." Zároveň priznáva, že radšej súťaží, ako trénuje. „Neviem, či je to silná stránka, ale som skôr pretekársky typ ako tréningový. Rezervy mám určite v technike behu ako aj v silovom tréningu."

Malacká rodáčka prekonala tohto roku v Banskej Bystrici výkon Viktórie Forster na 100 m prekážok a je držiteľkou slovenského juniorského rekordu. V behu na 400 m prekážok zaostala v Lime za národným maximom Emmy Zapletalovej o 42 stotín.