Bratislavský bežecký sviatok našim pohľadom

Máme za sebou mimoriadne vydarené účinkovanie na 6. ročníku Bratislava City maratónu, ktorý sa uskutočnil (nedeľa 27. marca) v priestoroch nového Slovenského národného divadla, v tesnej blízkosti nákupného centra Galéria Eurovea. Vlastne – tu sa konal len štart a cieľ podujatia – drvivá väčšina traťového úseku viedla na druhej strane Dunaja – v Petržalke. V porovnaní s minulým rokom sa tvár bratislavského maratónu mierne zmenila. Kým posledné ročníky začínali a končili na Hviezdoslavovom námestí v Starom meste, teraz našla akcia azyl už pri spomínanom nákupnom centre na brehu Dunaja. Ostatná časť trate však zostala takmer nemenná – po prebehnutí po nábreží Dunaja okolo Šafárikovho námestia a národného múzea, sa bežci vydali Novým mostom na petržalskú stranu. Tu, po inokedy frekventovanej Panónskej ceste, pokračovali v smere na hrádzu – obľúbené miesto pre rekreantov z Petržalky a okolia. Popri hrádzi sa potom vydali Dolnozemskou cestou opäť do centra Bratislavy, to už mali za sebou cca 10 km. Prebehnutím mosta Apollo sa už dostali opäť do centra mesta, kde ich čakala zrejme najzaujímavejšia pasáž celých pretekov. Najprv ich trať viedla akoby späť do štartových priestorov, ale ešte na nich čakalo prebehnutie okolo divadla Malá scéna, Šafárikovho námestia a po Štúrovej ulici priamo na Námestie SNP. Z neho trať pokračovala do samého jadra Starého mesta smerom k Hlavnému námestiu a po vybehnutí zo Starého mesta sa opäť cez Štúrovu ulicu konečne blížili do priestorov štartu. Toľko k prvému kolu, ktoré meralo potrebných 21 kilometrov, teda polmaratónsku vzdialenosť.

Maratónski bežci absolvovali kolá dve, pri druhom si trať navýšili prebehnutím Mostovej a Jesenského ulice, pričom obiehali Hviezdoslavovo námestie (organizátori zjavne nechceli toto miesto vymazať zo svojho traťového plánu, hoci premiestnili polohu štartu i cieľa inam...), aby pri prebehnutí cieľom mali na konte potrebných 42 kilometrov a 195 metrov k tomu – aspoň toľko sa oficiálne uvádza. 

Tím beháme.sk postavil dve družstvá bežcov na štafetu. Keďže akcia je pomerne ostro sledovaná, organizátori sa snažia každý rok priniesť nové inovácie do organizovania tohto podujatia, brali sme túto súťaž vcelku vážne a chceli sme na nej obstáť. Líder celého tímu René Valent, ktorý bežal i tretí úsek štafety B, mal odvážne ambície a hovoril o víťazstve. Prihlásených štafiet však bolo tristo a z toho sa už mohlo urodiť zopár silných tímov, hoci väčšina reprezentovala rôzne firmy, dobročinné organizácie alebo akékoľvek športové oddiely, či recesistické zoskupenia, ktoré sa prišli behom najmä zabaviť.

Štafetový beh spočíval v štyroch približne 5-kilometrových úsekoch  a trasa štafiet je totožná s trasou polmaratónu. Najťažšie to majú údajne finišujúci bežci – tí bežia vyše 6 kilometrov a majú aj najviac práce. Poradie A štafety bolo rozhodené nasledovne – rozbiehal ju Jano Matúš, na druhom úseku preberal od neho štafetový kolík jeho tréningový kolega z Malaciek Jakub Valachovič. Štafetovým kolíkom sa už tradične stáva potítko, čiže spisovne asi potidlo. Na treťom úseku uzatváral záhorácke trio bežcov Tomáš Palkovič a posledný diel trate mal režírovať bratislavský vytrvalec Konštantín „Kosťo“ Kocian. V B tíme rozbiehal na prvom úseku Ján Beňa, po ňom nasledoval Andrej Koleda , ktorý odovzdával na treťom úseku Renému Valentovi a posledným do kvarteta bol Andrej Foltín. Pre rozbiehavších bežcov tkveli hlavné úskalia zrejme v tlačenici, ktorá sa vytvorila po štarte. Nájsť si správne miesto a zvoliť vhodné tempo, ktoré môže naznačiť, akým smerom sa preteky budú vyvíjať. Výhodou i nevýhodou môže byť fakt, že štafetári stíhajú tempu najlepších polmaratóncov i maratóncov, s ktorými sa môžu na jednej strane „potiahnuť“, na strane druhej tzv. „prepáliť“ štart. Zrejme je účasť štafetových zástupcov i akýmsi bočným strategickým ťahom pre organizátora podujatia – štafetári môžu totiž solídne pomôcť v tempe práve bežcom na dlhšiu trať, ktorí sú na čelných pozíciách a nie sú aspoň počas behu osamelí. Jano Matúš zvládol prvý úsek takmer bravúrne, za trojicou Keňanov (neskorší víťaz polmaratónu Hosea Tuei, Joel Maina Mwangi a Richard Kiprono Beth) pribiehal vedno s Imrichom Pástorom z Obalservisu Košice, ktorý súťažil taktiež v polmaratóne. V každom prípade odovzdával na prvom mieste v súťaži štafiet, druhý v poradí Jakub Valachovič mal dispozícii približne pol minúty náskok pred štafetou s názvom P´art of Heart with Trio a Romanom Vajsom (Dukla Banská Bystrica), s ktorým inak súperí v behoch na 3 kilometre cez prekážky. Jano Beňa pribiehal v drese B tímu beháme.sk na tretej priečke a zavelil k pódiovému umiestneniu.  Kým v centre mesta je živo a ruch pretekov si užijú pretekári na prvom a poslednom úseku, druhý a tretí účastník beží vskutku monotónnou Panónskou a Dolnozemskou cestou, najčastejšími divákmi sú im väčšinou príslušníci polície, ktorí organizujú dopravnú situáciu. Jakub Valachovič pokračoval v nastolenom tempe a spolupracoval s Imrichom Pástorom, ktorému musela takáto pomôcť prísť vcelku vhod. V cieli bol mimochodom tento 36 ročný Košičan najrýchlejším Slovákom zo štartového poľa medzi polmaratóncami. Odovzdávkové územie v tesnej blízkosti priehrady v Petržalke bolo naďalej v réžii A tímu beháme.sk, Valachovič udržal vyše pol-minútový náskok pred druhými P´art of Heart with Trio a vysielal do boja Palkoviča. I druhý člen B tímu beháme.sk, Andrej Koleda si udržal priebežnú tretiu priečku a Renému Valentovi pripravil sľubnú pozíciu. Necelý kilometer pred mostom Apollo nastupovali poslední členovia štafety. Rozdiely sa už zvyšovali – štafeta A tímu beháme.sk už viedla o takmer minútu a na tretej priečke stále účinkovali aj „béčkari“. Najväčšia zodpovednosť teraz ležala na pleciach finišmanov – Kosťa Kociana z A družstva a Andreja Foltína z B tímu. Posledný úsek sa aj podľa mapy javí ako najdlhší vôbec. Obaja zástupcovia družstiev beháme.sk situáciu zvládli a tak prvý raz v histórii vystúpili na stupne víťazov obe kvartetá reprezentujúce tento stále populárnejší webový portál. Štafeta A dokonca pokorila i ďalšieho súpera – a tým bol rekord trate. Najrýchlejší čas v doterajšej krátkej histórii má hodnotu 1 hodina, 8 minút a 32 sekúnd .

Statočne si počínali aj polmaratónci bežiaci za behame.sk: Ďuso Ožvold, Andrej Červeňan, Miroslav Ondraško, Martin Klinko Matej Tóth a Juraj Golian.  Všetkým srdečne blahoželáme a ďakujeme :).

Nesklamalo ani samotné podujatie. Organizátori zvládli skvele dopravu, občerstvenie, zaistili bohatý program, ktorí vlastne prebiehal detskými súťažami už od piatku 25. marca. Akcii ešte stále chýbajú zvučnejšie mená, ktoré by maratón dostali do povedomia atletických fanúšikov v Európe i vo svete a možno atraktívnejšia trasa (už sme spomínali monotónne petržalské prostredie). Maratón je však stále veľmi „mladého veku“ a jeho zdokonaľovanie tkvie v budúcnosti.  Už tak však bolo badať medzi súťažiacimi viacero národov – nechýbali samozrejme Česi, Poliaci, Maďari, avšak prišli aj Chorváti, Bosniaci, Lotyši, Švédi, Angličania, Japonci a samozrejme už spomínaní Afričania z Kene alebo Etiópie.

Moderátori podujatia Alfons Juck v priestore cieľa a Slávo Jurko na hlavnom pódiu bavili divákov i takými poznámkami, ako keď na vyhlasovanie neprišla istá Keňanka (ak dobre spomíname – išlo o druhú v celkovom poradí polmaratónu – Nancy Koechovú). Po nej márne zháňali na ocenenie istého Keňana (jeho meno si nepamätáme). Jeho neúčasťou Jurko odhalili príčinu, prečo chýba pri oceňovaní dotyčná Nancy Koechová .

Na záver si dovolíme organizátorom bratislavského ČSOB City Marathon zaželať naďalej úspešné (a ešte úspešnejšie) ročníky, ešte väčší záujem sponzorov, divákov, médií a v prvom rade športovcov. Veď každá európska metropola by mala jeden raz do roka organizovať takúto športovú akciu. Priznajme, že naša spoločnosť predsa ešte nedozrela do štádia, aby sa aktívny telesný pohyb sa stal prirodzenou súčasťou života. Skrz takéto akcie sa do istej miery plní aj akási športová osveta a zdravý životný štýl. Keď sa na jednom mieste stretnú priaznivci behania v každom veku, pričom jedni bežia rýchlejšie, iní pomalšie, niektorí sú dokonca odkázaní na invalidný vozík, a ešte sa im podarí splniť si aj vlastné športové ambície, je naraz zrejmé, aké krásy v sebe nesie šport zvaný atletika.