Guram Kašia: Raz zabehnem aj maratón

Guram Kašia: Raz zabehnem aj maratón
Futbalovým fanúšikom ho netreba špeciálne predstavovať, ale má niečo spoločné s behom a behaním? GURAM KAŠIA je kapitánom gruzínskej futbalovej reprezentácie a už tri roky aj oporou Slovana Bratislava. S Gruzínskom si nedávno zahral na majstrovstvách Európy, so Slovanom nastupuje v prestížnej Lige majstrov. Na rozhovor v útrobách štadióna na Tehelnom poli prišiel v špičkových bežeckých topánkach Brooks. Už to čosi naznačovalo. A chýry sa rýchlo naplnili.
Aký máte vzťah k behu a behaniu?

Začal som behať trochu neskôr, pred niekoľkými rokmi, ale, ako sa vraví, nikdy nie neskoro. Pre profesionálnych futbalistov je najväčší problém nájsť si čas. Behávam približne dvakrát do týždňa. Ak máme v týždni jeden zápas, behám vždy v nasledujúci deň po ňom, a je to súčasť mojej regenerácie. Zameriavam sa najmä na zónu 2 v tepovej frekvencii, lebo tá je dôležitá v mojej futbalovej kariére. Som presvedčený, že keď skončím, behu sa budem venovať ešte intenzívnejšie a s radosťou.

Kde zvyčajne behávate?

Bývam pri nákupnom centre Eurovea, hneď pri Dunaji. Preto behávam popri rieke. Niektorí cyklisti možno nie sú zo mňa nadšení, ale mám rád prírodu a prostredie s vodou a stromami sa mi veľmi páči. Zopárkrát som si bol zabehať aj na Kolibe, ale tam je to viac do kopca a potom zasa dolu, čo mi nevyhovuje. Preferujem rovinku, preto je trasa popri rieke ideálna.
Tá trasa vedie po dunajskej hrádzi a medzi obyvateľmi Bratislavy je veľmi obľúbená.

Áno, stretávam tam množstvo ďalších bežcov, cyklistov či korčuliarov a až tu som pochopil, že aj Slováci majú radi pohyb a šport. Keď som sem pred troma rokmi prišiel, všimol som si, že v uliciach je veľmi málo cyklistov alebo bežcov. Porovnával som to s Holandskom, kde som predtým roky pôsobil a kde, ako isto viete, je situácia iná. Ale potom som objavil dunajskú hrádzu a zistil som, že toto je zrejme to výnimočné miesto, kde sa ľudia z hlavného mesta venujú pohybovým aktivitám.

Koľko si zvyknete odbehnúť?

Vychádzam z toho, koľko nabehám na ihrisku počas zápasu. Za deväťdesiat minút je to v priemere deväť až desať kilometrov, takže desiatka je moja obligátna vzdialenosť. Viem, že ak ju zvládnem, potom podám fyzicky kvalitný výkon aj na ihrisku. V zóne 2 behávam tempom 5:27-5:28 na kilometer, posledné dva kilometre zvoľňujem na 6:10, ale pracujem na sebe, aby som sa zlepšoval.

Tento rozhovor si dočítate v aktuálnom
vydaní magazínu BEHAME.sk, ktorý
nájdete v každej dobrej PNSke.
1.11.2024   /   Rozhovory   /   Autor: Braňo Raškovič   /    Foto: Robert Huttner

Ďalšie články