Sedemnásty ročník v roku sa konal v tieni Mníchova. Na štartovú čiaru sa postavilo iba sedem bežcov. Chýbali vojaci, ktorí dovtedy tvorili početnú časť štartového poľa. Vojsko bolo totiž v tom čase už v stave pohotovosti.
Po druhej svetovej vojne sa uskutočnili dva ročníky a v roku 1950 sa spustila ,,železná opona". Devín vyhlásili za pohraničnú obec a nezmyselné politické pomery nepripúšťali, aby sa tam organizovali podujatia podobného rozsahu a významu. O rok neskôr svitla nádej, keď sa preteky uskutočnili - hoci na skrátenej trase. Potom však prišla 16-ročná prestávka - devínsky obvod síce uvoľnili z pohraničného pásma, chýbal však dostatok iniciatívy na obnovenie behu.
V roku 1967 prvý raz vyhral preteky zahraničný atlét, Walter Dietiker zo švajčiarskeho Bazileja.
V roku 1976 beh znovu takmer skolaboval. Vzkriesili ho na poslednú chvíľu, prvýkrát štartovali aj ženy.
V roku 1980 štartoval aj Dully Sipprelle, americký konzul na veľvyslanectve vo Viedni aj so svojou manželkou Lindou a trinásťročným synom Markom.
O rok neskôr sa dali zlákať aj herci Vlado Černý a Milan Kňažko.
V roku 1982 padla prvý raz hranica tisíc účastníkov, o päť rokov neskôr dosiahol počet bežcov už dnes prekonaných 4245 bežcov.
Rok 1993. Medzi cenami pre najlepších bola babetta, horské bicykle a v cieli čakal živý baran v opatere PD Vrbovce.
O jedenásť rokov neskôr inkasoval víťaz Miroslav Vanko 5000 korún. ,,Zídu na sa na plienky pre druhú dcérku," poznamenal.