"Nerobilo mi to žiadny problém. Som rada, že organizátori mi to dovolili, lebo už po prvom úseku nám vypadla kolegyňa, ktorá trochu precenila svoje sily. Nahradila dievčinu, ktorá sa nemohla uvoľniť na tento termín. Takže sa na ňu nemôžeme ani hnevať. Chcela nám pomôcť, ale úseky v Liptove boli teraz naozaj náročné," pokračovala ústretová "hovorkyňa" tucta bežcov z Martina, ktorý sa veľmi rýchlo zúžil na 11-členný tím.
"Nočné behy mali svoje čaro, denné dávky boli pre veľkú horúčavu veľmi náročné. Preto som radšej bežala v noci. Tie nočné kilometre som si naozaj poriadne užila. Mali svoju atmosféru" objasnila Katarína Janurová svoju bežeckú taktiku na tomto štafetovou podujatí.
Kým ona a jej kamarátka Kristína Kotlebová boli naklonené podeli sa s nami o čerstvé zážitky z trate 3. pokračovania unikátneho štafetového dobrodružstva z Jasnej na bratislavské Tyršovo nábrežie, ich kolegovia z tímu iba ticho počúvali a postupne zmenili na hviezdy nemého filmu... Namiesto besedy sa začali systematicky venovať organizácii dopravy celej svojej bežeckej partie z bratislavskej Petržalky späť do Martina.
Aj Martinčania v bratislavskom cieli potvrdili, že v sobotu a v nedeľu (15. - 16. augusta) všetky bežecké cesty viedli z Nízkych Tatier do Bratislavy. Preto nie div, že moderátor podujatia počas neustáleho vítania ďalších a ďalších štafiet v cieli viackrát pripomenul fakt, že na Tyršovom nábreží sa vďaka organizátorom Od Tatier k Dunaju v nedeľu popoludní a v podvečer stretlo celé Slovensko.
"Všetci v tíme sme mladí ľudia, ktorí majú radi rekreačný beh. Nikto z nás sem neprišiel lámať nejaké extra rekordy. Prišli sme sem preto, lebo sme chceli byť spolu. Sme kamaráti zo školy, kolegovia z práce, poznáme sa z iných spoločných akcií," predstavila Kristína Kotlebová zloženie ich družstva. "Čo ma na akcii najviac prekvapilo? Jej bezchybná organizácia. Výborné značenie trate a fantastická podpora, ktorej sa nám dostalo od starostov a predstaviteľov samosprávy v tých dedinách a mestách, cez ktoré sme štafetu bežali. V tejto páľave tí ľudia dokonca mysleli aj na osvieženie a pitný režim. Boli fakt fantastickí, za čo im patrí naša veľká vďaka," dodala Kristína Kotlebová.
Pre Jána Klačka a Martina Hollého bol beh od Tatier k Dunaju veľkou výzvou
V obrovskom ľudskom mravenisku na Tyršovom nábreží bola partia chlapov okolo Martina Hollého v jasných žltých tričkách neprehliadnuteľná. Tucet bežcov pod hlavičkou "Plynári - SPP Distribúcia" obsadili na brehu Dunaja jeden veľký stôl a živo diskutovali o zážitkoch z posledných dvoch dní.
"Mám rád veľké výzvy. Bežať štafetu Od Tatier k Dunaju za takú výzvu určite považujem, " vysvetlil Ján Klačko dôvod, prečo nachýbal v Jasnej na štarte 3. ročníka Od Tatier k Dunaju. Ako ďalej uviedol, takmer trištvrte roka sa systematicky pripravoval na tieto preteky. "Práve vidina účasti na behu Od Tatier k Dunaju ma v tréningu poháňala ďalej. Je to veľká motivácia. Môžete sa presvedčiť, kam až siahajú vaše hranice, môžete si otestovať, čo dokážete ako bežec urobiť. Tento rok som bežal tri úseky, z ktorých najkrajším bola členitá trať z Motyčiek na Baláže. A najťažším sústom asi bolo toto trápenie po rovine, cez tieto posledné dediny v okolí Veľkej Paky, cez ktoré sme bežali," priznal zástupca slovenských plynárov v pelotóne účastníkov tohtoročnej edície Od Tatier k Dunaju, ktorý sa môže pochváliť, že v roku 2012 dobehol medzi účastníkmi populárneho Národného behu Devín - Bratislava na 143. mieste.
"A ešte sa môžem pochváli aj tým, že v roku 2013 som úspešne absolvoval Ponitrianskú stovku. Švagor ju behá, chcel som to skúsi. Bola to pre mňa tiež veľmi veľká výzva. Zvládol som ju, ale raz stačilo," spomenul si na svoje ďalšie bežecké dobrodružstvo Ján Klačko. "Prečo som to robil? Mám byť teraz úprimný? Lebo som poriadny somár! Myslel som si, že, keď sa k tomu behu postavím ako k veľkej výzve, že ho zvládnem. Ak by sme ju nebežali traja kamaráti, určite by som ju nedokončil. Možno by som ju už v polovici vzdal. A možno aj skôr. Ale kamaráti mi dodávali energiu, pomáhali mi prekonávať krízu. Ich povzbudzovanie ma poháňalo dopredu," priblížil Ján Klačko svoju životnú skúsenosť s ultramaratónskou vzdialenosťou.
Kapitánom tímu "Plynári - Distribúcia SPP" bol počas tohoročného pokračovania Od Tatier k Dunaju Martin Hollý, ktorý atmosféru tohto nevšedného podujatia prvýkrát intenzívne prežil minulý rok. "Vtedy som bol súčasťou iného tímu. Tento rok som sa podujal zložiť patriu iba z našich zamestnancov. Chcel som, aby sme sa ako kolektív poznali aj inde, nie iba na pracovisku. Chcel som urobiť niečo pre upevnenie partie, pre utuženie kolektívu v našej firme. Mám pocit, že práve štafetový beh Od Tatier k Dunaju nám pri tomto úsilí veľmi pomohol," vysvetlil Martin Hollý dôvody, prečo po minuloročnej skúsenosti tentoraz iniciatívne zostavil čisto plynárenský tím.
"Niektoré firmy musia vymýšľať rôzne spoločné akcie, my sme spolu prišli na tento štafetový beh," nezaprel Martin Hollý fakt, že vo firme SPP - Distrubúcia pracuje od roku 2012 ako generálny riaditeľ.
"Navyše, vďaka projektu Od Tatier k Dunaju sa človek dostane na také krásne miesta, o akých ani nevie, že ich na Slovensku máme. Stále cestujeme po celom svete, vyhľadávame rôzne prepychové dovolenkové destinácie - a netušíme, aké skvosty máme u nás doma. Trať z Jasnej k Dunaju vedie naozaj čarokrásnymi zákutiami našej domoviny. Som rád, že vďaka autorom tejto trate som mohol navštíviť miesta, kam by som sa bez Tatier k Dunaju určite nedostal. Lebo by som o nich jednoducho nevedel," odhalil Martin Hollý inú - doslova vlastivednú stránku tradičného bežeckého sviatku, na ktorom sa predstavilo 193 štafiet a dvaja sólobežci.
"Hneď po dobehnutí do cieľa som si urobil taký menší prieskum. Ešte zahorúca som zisťoval, či by si to chlapci chceli zopakovať aj o rok. Hoci mnohí ešte krívajú, ďalší zasa hľadajú spôsob ako stúpiť na zem, aby ich pri tom neboleli všetky svaly, všetci sľúbili, že o rok môžem s nimi počítať. Takže vox populi, čiže hlas ľudu, rozhodol, že sa na štart postavíme aj o rok," pochvaľoval si odhodlanie svojich kolegov Martin Hollý v žltom tričku s výstižným mottom na hrudi: "Bežím na plný plyn za tím Distribúcia SPP."
Tri grácie z Liptova chválili výborný ženský kolektív
"Na tomto behu sme bežali aj minulý rok. Podujatie sa nám veľmi zapáčilo, tak sme si to prišli zopakovať," vysvetlila Slávka Mlynčeková, kapitánka čisto ženského tímu pod názvom Hotel Mikulášska chata Liptovský Mikuláš. "Podľa našich prepočtov sme skončili medzi ženami na 2. mieste. Predbehli nás iba dievčatá z The She Runs. Na ich bežecké tempo sme tentoraz jednoducho nemali," tvrdila šéfka Liptáčiek.
"Čo ma najviac prekvapilo na celej akcii? Výborný ženský kolektív, ktorý v každej situácii ťahal za spoločný koniec povrazu. Veľmi sme sa navzájom povzbudzovali. Fandili sme si, pomáhali sme si. Bolo to z tejto stránky naozaj fajn. Škoda, že horúce počasie nám trochu nabúralo plány. V cieli sme chceli byť o niečo skôr," spokojne konštatovala šéfka bežeckého tímu z Mikulášskej chaty. Jej kolegyne ju počúvali a sem tam niečim našu besedu obohatili. Janu Zvarovú si získal predovšetkým nočný beh, Veronika Brezániová nedá dopustiť na jedenásty úsek, ktorý sa celý bežal po dunajskej hrádzi. Samozrejme, myslela to ironicky. Radšej by ho tiež absolvovala za súmraku a nie práve v aktuálnej tropickej páľave, počas ktorej ortuť v teplomeri vystúpila nad 35 stupňov Celzia. Kapitánka tejto zostavy so štartovným číslom 144 ešte zdôraznila, že partiu skladala dosť dlho, lebo v nej bežali milovníčky rekreačného behu zo Žiliny, z Ružomberka i Liptovského Mikuláša. "Som však rada, že sme si spolu ´sadli ´, vytvorili sme super partiu, dokázali sme si na trati pomôcť, poradiť si. V tomto som teda mala naozaj šťastnú ruku. Urobiť takto za pochodu skupinu bežkýň, ktoré medzi sebou ´ladia´, na to treba šťastnú ruku a kus odvahy. Som rada, že nám to tentoraz vyšlo. Nechýbala ani odvaha, ani šastná ruka," lúčila sa s nami Slávka Mlynčeková. Jej ženy trať z Jasnej do Bratislavy zdolali v čase 32:18:26 h.
Obhajcu lanského prvenstva zo Strážskeho preverila prietrž mračien i tropická páľava
Skúsený slovenský maratónec zo Strážskeho Vladislav Lipovský je v komunite slovenských bežcov známou postavou. Minulý rok bol kapitánom tímu MBO Strážske, ktoré bolo v kategórii All (9. - 12 - členné tímy, pozn,) najrýchlejšie v bratislavskom cieli. Tento rok im však organizátori obhajobu titulu sťažili, ak nie rovno neumožnili. Iniciatívne ich presunuli do inej kategórie účastníkov štafetového behu.
"Neviem, prečo nás tri dni pred súťažou preradili z All kategórie do kategórie Elite," povzdychol si účastník Medzinárodného maratónu mieru pri otázke ako dopadla obhajoba ich minuloročného prvenstva. "Vysvetlili nám síce, že v záujme skvalitnenia štartového poľa takto budú postupovať každý rok, ale prečo to muselo postihnúť premiérovo práve nás? Veď sme v tíme mali aj šesťdesiatročného bežca, ďalší mal 50 rokov, dokonca štyroch sme museli nájsť nových, lebo minuloroční účastníci sa nemohli uvoľniť zo zamestnania," vysvetľoval 46-ročný maratónec Vladislav Lipovský úskalia, s ktorými obhajca lanského triumfu musel zápasiť ešte skôr, než v Jasnej vybehol na trať.
"Aj ja takéto akcie chodím behať už iba akosi zo zvyku. Láska k behaniu ma neužíví, musím pracovať. Musím chodiť do roboty. Preto aj tento rok okrem Od Tatier k Dunaju pôjdem už iba Medzinárodný košický maratón. To je moja srdcovka," konštatoval kapitán tímu zo Strážskeho, ktorý si počas víkendového súťaženia o neuveriteľnú polhodinu zlepšil minuloročný výkon.
"To je skutočnosť, ktorá nás v cieli najviac potešila. A tiež fakt, že sme celú trať dokázali absolvovať v čase pod 24 hodín! To už je naozaj super výkon! Budem úprimný, nečakal som ho, lebo tento rok sa proti nám postavilo ešte aj počasie... Najťažší úsek sme bežali v prudkej prietrži mračien, kde to bolo fakt mimoriadne náročné. Vtedy sme boli totálne na hrane. Uvažovali sme, čo ďalej," priblížil totálnu skúšku bežeckého charakteru svojho tímu Vladislav Lipovský. "A potom zasa tá tropická horúčava. Pražiace slnko nám neuveriteľne uberalo z bežeckej kondície. Opäť to bolo na hrane," tvrdil skúsený šéf bežcov pod "vlajkou" MOB Strážske, ktorý má na svojom konte už 63 maratónov.
"Preto bolo pre nás všetkých veľkým prekvapením , že v celkovom poradí sme časom 23:51:48 h obsadili výborné 2. miesto nie iba v kategórii Elite, ale aj v absolútnom poradí. Rýchlejší boli iba bežci z Monsters Dream Team-u, za ktorými sme v cieli zaostali o 50 minút a 24 sekúnd. Ich čas 23:01:24 h je z ríše snov! Na nich sme tento rok nemali. Preto nás potešilo aj druhé miesto. V mimoriadne silnej konkurencii takmer 195 štafiet to určite nie je zlý výsledok," zdôraznil erudovaný slovenský vytrvalec s osobným maratónskym rekordom 2:18:35 h. Dosiahol ho v roku 2001 na MMM v Košiciach, kde v mimoriadne silnej konkurencii afrických bežcov obsadil výborné 4. miesto. Odvtedy slovenský maratónec na najstaršom európskom maratóne tak vysoko vo výsledkovej listine už nebol.
Šéfa vytrvalcov zo Strážskeho však okrem bojovného výkonu jeho spolubežcov tento rok na trati Od Tatier k Dunaju upútala aj iná vec. Veľmi si pochvaľoval skutočnosť, že účastníci podujatia prestali tento rok medzi sebou bojovať o vavríny víťazstvá za každú cenu. Vladislava Lipovského potešilo, že tímy sa navzájom povzbudzovali, pomáhali si. A nie iba pred štartom v Jasnej. Ale aj počas behu, počas presunov - a potom aj v cieli. "Z toho mám najväčšiu radosť. Konečne je tu podujatie, na ktorom si účastníci medzi sebou fandia, pomáhajú si. Potešila ma fantastická žičlivá atmosféra celej akcie. Klobúk dolu pred jej organizátormi, klobúk dolu pred všetkými, ktorí dokázali potlačiť do úzadia svoje športové ambície, aby mohli prispieť k výbornej rodinnej atmosfére. Pozrite sa okolo seba, presvedčte sa sami na vlastné oči, aká medzi nami panuje súdržnosť a ústretovosť. Som šťastný, že som sa takejto super atmosféry na bežeckej akcii vôbec dožil," doložil V. Lipovský.
Peter Mlej z Košíc, kapitán tímu "Ako páni!": "My sme vsadili na noblesu a dobrý štýl"
"Prečo taký názov tímu? Lebo my sme tie kilometre od Tatier k Dunaju chceli absolvovať s noblesou a vo veľkom štýle. To je niečo také, čo nás predsa charakterizuje," reagoval chlapík v modrej šiltovke na našu otázku. Jeho počerný kolega s okrúhlou tvárou ešte dodal: "Sme skupina ľudí, ktorú spájajú rôzne spoločné aktivity, ktorým sa venujeme vo voľnom čase. A účasť na takejto krásnej akcii je pre nás tou povestnou čerešničkou na torte." Peter Mlej pozorne počúval slová člena svojho tímu a po krátkom zamyslení dodal: "Bolo to fakt náročné. Nie iba odbehnúť tých 345 kilometrov z Jasnej do Bratislavy, ale aj dať to celé dokopy. Kostru nášho tímu tvoria Slováci, ktorí pôsobia v Prahe. V družstve máme teda ľudí z Prahy, z Olomouca, z Košíc, z Čadce, ako aj z ďalších miest celého bývalého Československa. My ste teda dali dokopy klasický československý tím. Verím, že v tomto smere sme v rámci celého Československa prvou lastovičkou."
Košičan Peter Mlej za najkrajší moment celého víkendového behu Od Tatier k Dunaju označil okamih, keď posledný člen jeho 12-členného družstva úspešne dobehol do cieľa na Tyršovom nábreží. Časomer neďaleko cieľovej brány sa vtedy zastavil na hodnote 30:57:42 h, čo v praxi znamenalo 39. miesto v All kategórii (9 - 12-členné tímy) a 47. pozíciu v celkovom poradí v konkurencii 193 štafiet. Mlej a spol. mali v cieli na víťaznú partiu pod názvom BŠK Banská Bystrica časové manko 17 minút a 12 sekúnd.
Burani sa zišli v spoločnom tíme z celého Slovenska
Z celého hlúčiku skúsených bežcov v tričkách s nápisom "Burani", bol najviac naklonený k spolupráci Peter Sitora z Liptovského Mikuláša. Čiperný bežec, ktorý počas augustového víkendu odbehol klasicky tri úseky. Podľa neho najkrajším bežeckým sústom bol pre neho úsek z hotela Šturec na Baláže. "Som bežec z Liptovského Mikuláša, kopcov sa nebojím. S nimi si viem poradiť. V nich som doma. Trochu som sa vytrápil dolu na nížine. Bežať po rovine Podunajskej nížiny v tejto ohromnej páľave, na to treba nie iba dobrú kondíciu, ale aj psychickú odolnosť. Beh po rovine je vyčerpávajúci najmä svojou monotónnosťou. Na to sa tiež treba pripraviť," priblížil Peter Sitora svoje účinkovanie na tohtoročnom pokračovaní Od Tatier k Dunaju.
"My sme skupina voľných bežcov. Poznáme sa už dlhšie, dokopy sme sa dávali postupne. V tíme máme ľudí z východu Slovenska, z Michaloviec, z Košíc, tiež z Liptovského Mikuláša, z Ružomberku, či zo Žiliny. Kto mohol v tomto termíne prísť, ten prišiel. S výkonom sme spokojní, hoci každý rok sa dá latka náročnosti posúvať čoraz vyššie. Čo nám stačilo tento rok, o rok možno už bude málo," zdôraznil Peter Sitora skôr ako sa vydal hľadať kolegov zo svojho družstva.
Šéfa podujatia Štefana Šogora oslovila najmä súdržnosť a ústretovosť bežeckej rodiny
Spokojnosť s priebehom 3. ročníka Od Tatier k Dunaju hneď po vyhlásení výsledkov neskrýval ani riaditeľ akcie Štefan Šogor. Chlap, ktorý projekt tohto štafetového dobrodružstva úspešne "presadil" pod naše Tatry až z jeho zámorskej kolísky, si pochvaľoval najmä fakt, že až na tretí pokus sa organizátori dožili toho, že účastníci medzi sebou o vavríny víťazov jednotlivých kategórií nebojujú za každú cenu.
"Sme veľmi šťastní, že tretí ročník tohto podujatia priniesol do bežeckej komunity javy, o ktorých sme mnohí z organizačného štábu vždy snívali," zdôraznil Štefan Šogor a pokračoval: " Trvalo nám dosť dlho, kým sme účastníkov Od Tatier k Dunaju získali pre ideu, že tento štafetový beh nie je iba o víťazstvách a prehrách. Nie je to súťaž, na ktorej musia tí s najväčšími ambíciami ísť za prvenstvom doslova cez mrtvoly... Je to akcia, počas ktorej sa ľudia môžu lepšie spoznať, môžu sa spolu zabaviť, aktívne si oddýchnúť, načerpať nové sily - a získať pre svoju aktivitu nové impulzy. O takomto niečom sme spolu pred tromi rokmi snívali, teraz sa tento náš sen stal skutočnosťou."
Štefana Šogora potešili aj
nové impulzy, ktoré zažil pri príprave celej akcie. "Veľmi
sa nám osvedčila nová oddychová zóna, ktorú pre nás pripravili
v Brehoch pri Novej Bani. Tunajší ľudia nám dali k dispozícii
celý areál futbalového štadióna. Mali sme tam všetko, čo sme k
oddychu potrebovali. Starostovia považujú za česť pre ich obec,
že práve náš štafetový beh ide cez ich dedinu, cez ich mesto.
To, čo urobili v Brehoch, zopakovali aj v Horných Salibách.
Predseda futbalového klubu nám umožnil voľný vstup do areálu
futbalového ihriska. Pomohol nám s parkovaním, zabezpečil mnoho
vecí, ktoré pomohli k úspechu tejto akcie," reagoval riaditeľ
Od Tatier k Dunaju na otázku o nových impulzoch. "Kým minulý
rok som celú noc zo soboty na nedeľu riešil protesty a podnety od
súťažiacich, ktoré podávali na seba navzájom, tento rok bol
úplne iný. Minulý rok som bol v závere akcie uháňaný ako
zbitý pes, tento rok si úspešný záver celej akcie užívam
plnými dúškami. Kým minulý rok som silno rozmýšľal nad tým,
či to má význam ešte vôbec robiť, teraz v tejto chvíli, už
uvažujem nad budúcoročným 4. ročníkom. Slušnosť,
ohľaduplnosť a spolupatričnosť ľudí, ktorí tento rok
bežali Od Tatier k Dunaju, ma nabili neuveriteľnou energiou. O
takej super rodinnej atmosfére, ktorá tento rok panovala na naších
pretekoch, sme už dlhšie snívali. Sme radi, že sme sa toho vôbec
dožili. Ľudia svojou aktivitou našu akciu posunuli na vyšší
stupeň kvality, za čo im chcem v mene všetkých organizátorov
poďakovať," porovnal riaditeľ dva diametrálne rozdielne
ročníky jednej unikátnej a na slovenské pomery aj nevšednej
bežeckej a športovo-spoločensko- kultúrnej akcie.
